Každý človek hľadá hviezdu...

Každý človek sa rodí do prostredia, do rodiny, ktorá mu vštepuje určité tradície, názory a postoje k životu.. Ovplyvňujú ho po celý život, zasahujú do jeho konania, pomáhajú mu pri rozhodovaní, jeho hodnotový rebríček mu našepkáva ako ďalej.. Hodnoty.. predmety a javy, ktoré podmieňujú našu sebarealizáciu a vývoj, vďaka nim sa v nás vytvárajú rutinné spôsoby myslenia, konania a správania, spontánne sa vživajú, odovzdávame ich z generácie na generáciu...Formujú sa súčasne s genézou ľudstva, s rozvojom vedy a techniky... Aké hodnoty vyznávajú ľudia dnes? Vo svete, kde prácu ľudí nahrádzajú stroje, vo svete moderných technológií, počítačov, vo svete nových možností??? Zmenilo nás to? Áno, určite. Ale ešte stále sú pre nás dôletité aj staré, mnohým sa zdá, že otrepané hodnoty ako šťastie, zdravie, láska, priateľstvo, úcta k sebe navzájom, vzdelanie, no a samozrejme peniaze. Tie tu boli vždy, možno v minulosti nie v takej forme ako dnes, ale sú tu a budú stále. Vstupujú do nášho života, riadia ho, a len my môžme vymedziť hranicu, do akej miery nás ovplyvnia. Uznávam, bez nich by sa nám žilo v súčasnej spoločnosti len veľmi ťažko, ale aj s nimi to nie je práve najružovejšie. Niektorým ľuďom až príliš zasahujú do života, pomútia im rozum, deformujú ich charakter, ten dotyčný sa stáva závislý od nich, potrebuje ich k životu, urobil by naozaj všetko len kvôli tomu, aby ich mal dostatok. Ale tu narážame na malú chybičku na ceste k dokonalosti. Týmto ľuďom nikdy nie je dosť.Naeexistuje pre nich miera maxima. Stávajú sa chamtivými, keď majú viac, chcú ešte viac, a tak to pokračuje v kolotoči, ktorý sa nikdy nezastaví. Načo sú nám vlastne peniaze a majetok? Sú potrebné? Sú nám len na to, aby sme svojim takzvaným priateľom ukázali našu honosnú vilu s bazénom, špičkové autá či značkové oblečenie? Urobia nás šťastných? Pomôžu nám, keď nás všetci opustia? Podržia nás, keď budeme mať problémy? Vyliečia nás zo smrteľnej choroby? Myslím, že nemusím odpovedať. Podľa mňa, by sme sa dokázali zaobísť bez nich. Iste, bolo by to zložité, prerobiť myslenie a vôbec zaužívaný systém 6 miliárd ľudí, ale peniaze prinášajú do nášho života zlo, konflikty, ničia vzťahy medzi ľuďmi.. Aký by bol život krásny bez zla...Každý by bol šťastný.. Apropo, šťastie. Jedna z často menovaných hodnôt, ktoré človek vyznáva. Jeden múdry spisovateľ raz povedal: „Existuje šťastie, ale ho nepoznáme, aj by sme ho poznali, ale nevieme si ho vážiť.“ Šťastie je krásna vec. Tak sa to spieva aj v pesničke.

Je taká krásna, až vyčarí na tvári príjemný úsmev, vyvolá lesk v očiach a dovolí sa nám pozerať na svet s radosťou. Ale šťastie je relatívny pojem. Pre niekoho stačí, že vidí, počuje, nie je postihnutý, má kompletnú rodinu, no mnohým si to ani neuvedomujú.A pritom by sme mali byť vďační, že máme tieto v podstate najzákladnejšie veci. Až bez nich by sme si uvedomili, aké sú dôležité, až keby sme ich stratili, začali by sme si ich vážiť. Myslím si, že šťastie nie je založené na takom princípe, že na niekoho si „sadne“ a iný má smolu. Šťastie je v každom z nás. Je založené na maličkostiach, z ktorých by sme sa mali tešiť. Netvrdím, že po celý život sa stretneme len s radostnými udalosťami, ale keby sme nepoznali smútok a bolesť, akoby sme vedeli čo je to šťastie? Mali by sme vedieť nájsť aj v tých najtemnejších kútoch nášho života to malé svetielko, ktoré nás poženie ďalej. Mali by sme si vedieť vážiť pre mnohých takú prirodzenú súčasť – zdravie. Život s chorobami je prepletený bolesťou a smútkom. Veď od zdravia v podstate závisí naša holá existencia. Mali by sme si ho chrániť. Ale chrániť by sme si mali všetky hodnoty, ktoré sú pre nás dôležité, na ktorých nám záleži. Pre mňa a mnohých iných je dôležitá aj láska a priateľstvo. Je smutné, že pre mnohých ľudí sú to abstraktné a neznáme pojmy. Priateľstvo.. vzájomný vzťah dvoch ľudí, založený na dôvere, porozumení, úprimnosti, vzájomnej úcte. Skutočný priateľ je prvý, čo prichádza, keď všetci odišli. Človek, s ktorým sa môžme smiať i plakať. Škoda, že na niektorých ľudských vlastnostiach, ako žiarlivosť, závisť, či falošnosť priateľstvo často krachuje.Dá sa povedať, že priateľstvo je istou súčasťou lásky. Poznáme veľa druhov lásky. Láska k rodičom, k prírode, k Bohu, ale lásku chápeme hlavne ako cit k partnerovi. Len ťažko sa dá slovami presne vyjadriť, čo cítime, keď sme zamilovaní. Použijem na to slová spisovateľky Jackie Collinsovej: „ Zaľúbiť sa, to je, ako keď človeka prejde veľký kamión, ale nespôsobí mu smrteľné zranenie. Iba akýsi zvláštny pocit v okolí žalúdka. Hoci je zaľúbenec vyhladovaný, nemôže jesť. Raz mu je horúco, inokedy chladno. Chvíľu nevie, čo chce, hneď potom je plný nádeje a optimizmu, ale tento pocit rýchlo vystrieda hlboká depresia. Príznakom zaľúbenosti je aj stály úsmev na tvári, láska k životu a vášnivá živočíšna radosť. Človek sa cíti o desať rokov mladší. Láska prichádza znenazdania. Zamotáte sa, ani neviete ako. Nemáte čas, aby ste racionálne rozmýšľali. Náhle vás prepadne a nemôžete proti tomu nič podniknúť.

Je to bláznivá jazda, pri ktorej sa vám zastaví dych a ktorá má svoj vlastný smer.“ Láska nás ovplyvňuje pri každom našom konaní, pomáha nám veci vidieť s úsmevom, dodáva nám energiu do života. S láskou je tráva zelenšia, obloha modrejšia, vtáčiky krajšie spievajú. S láskou a úsmevom je svet omnoho krajší. Takto by som mohla rozoberať mnoho krás života, všetky dôležité veci, bez ktorých sa len ťažko zaobídeme. Všetky spolu navzájom súvisia, tvoria jeden celok. Bez nich by náš život nebol plnohodnotný. Tvoria akýsi cieľ, hviezdu, ktorú sa usilujeme dosiahnuť, či už je to dobré alebo zlé.