Láska je mocnejšia ako smrť (úvaha)

„Láska je mocnejšia ako smrť, ako strach zo smrti. Len vďaka láske sa život udržiava a rozvíja.“
(Ivan Sergejevič Turgenev - Vrabec)


Vrabec je krátke dielo ruského realistu I.S.Turgeneva. Opisuje tu svoj zážitok na prechádzke so psom a svoj obdiv nad rodičovskou láskou, ktorá dala malému vrabčekovi silu riskovať vlastný život. Myšlienka z tohto diela ma zaujala, pretože interpretuje jednu z najkrajších životných právd.

Láska. V dnešnej dobe až príliš zovšeobecnené slovo. Používame ho v najrôznejších situáciách bez toho, aby sme sa zamysleli nad jeho neobyčajným významom. Láska medzi ľuďmi, láska k Bohu, láska k prírode, sebaláska. Schopnosť milovať je jednou z výsad človeka. Veď sme stvorení na obraz Boží – na obraz Lásky v jej najčistejšej forme.
„Láska je mocnejšia ako smrť.“ Znamená to, že smrť sa dá odvrátiť? Nie, človek sa raz musí rozlúčiť so svojím pozemským bytím. Kam pôjdeme ďalej, závisí iba od nás. Na zabezpečenie cesty máme celý život. Láska nás bude všade sprevádzať, ako neviditeľný tieň, ako trpezlivý anjel strážny. Bude vyčkávať, kým si uvedomíme, že život nie je náhoda. Že každý má svoju úlohu a svoje miesto na svete. Smrť je dnešnou spoločnosťou chápaná ako nutné zlo, ktorého sa treba báť a snažiť sa ho čo najviac oddialiť. Keď zomrie človek, zídu sa na jeho pohrebe ľudia, ktorých možno za svojho života nikdy nestretol. Smútiaca rodina a priatelia. Pozostalí. Podelia sa o spomienky na zosnulého a znova a znova si budú uvedomovať, že ho už viac neuvidia. Stratiť blízkeho človeka je smutné, ale nie je to koniec jeho existencie. Iba nadobudol inú formu. A na začiatku ďalšej etapy života nie je sám. Stále ho vedie láska. Smrť je pre ňu ako ďalšie dvere, cez ktoré treba prejsť na „náučnom chodníku duše“. Primitívne kmene akoby to podvedome cítili, lebo smrť človeka je pre nich dôvodom na oslavu. My, civilizovaná spoločnosť, chápeme smrť ako koniec, ľudia zžití s prírodou a jej zákonmi ju oslavujú ako začiatok či pokračovanie. Ale aj napriek nášmu chápaniu smrti sme ochotní riskovať pre niekoho, na kom nám záleží. A tu sa nádherne prejavuje víťazstvo lásky nad smrťou. „Len vďaka láske sa život udržiava a rozvíja.“ Kto je milovaný, svieti mu na oblohe jedno slnko navyše. Láska spája ľudí tak odlišných, že každý deň objavia na tom druhom niečo nové. Dramaticky mení život, dáva obyčajným veciam nový rozmer.

Všetko je zrazu dôležité.
Kedy môže človek povedať, že žije? Nie je náš život iba prežívaním, rutinou? Ak každý deň vyzerá ako ten predošlý, duša nedokáže rásť. Nemá z čoho čerpať energiu, jedno slnko jej nestačí. Preto mnoho ľudí celý život niečo hľadá. Nevedia to pomenovať, ale akonáhle to nájdu, zmení to celý ich svet. Dotkne sa ich Boh. Tí, ktorí nepoznali lásku, nachádzajú v nej zmysel života. Láska. Je ťažké o nej hovoriť, lebo sa nikdy nedá vystihnúť vo všetkých svojich podobách. Každý človek by ju mal prežiť a nasledovať, počúvať svoje srdce. Tak bude mať istotu, že jeho duša nezablúdi a nájde svoju cestu.