Každý jedinec sa musí vedieť dorozumieť respektíve komunikovať so spoločnosťou, inak je odsúdený na zánik! Toto pravidlo pretrváva už veky a riadi sa ním každý živočích. Napríklad taká spoločnosť včiel ktoré sa dorozumievajú jednoduchými pohybmi po myslenej osmičke, na to aby ukázali cestu k obžive. Pre človeka v modernom svete, kde je odsúdený na život v spoločnosti, to platí snáď dvojnásobne. Akoby si mohol niečo vybaviť, kúpiť , alebo sa len tak porozprávať o svojich zážitkoch, keby nevedel rozprávať. Neviem si to predstaviť. Vzájomná komunikácia medzi ľuďmi je proste nevyhnutná.
Po teoretickej stránke by sa dalo povedať že slovná zásoba je súhrn všetkých slov v príslušnom jazyku. Každý užívateľ jazyka pozná jadro slovnej zásoby a „slovník“ odboru v ktorom pracuje alebo študuje. Individuálna slovná zásoba závisí od veku, vzdelania, a od čítannosť, teda obohacovania sa o nové slová.
Človek si počas celého života rozvíja svoju slovnú zásobu. Už od malička, pozorne počúva zvuky, pokúša sa ich napodobniť a porozumieť im. Po zvládnutí základov reči sa v škole sa učí písať jednotlivé písmená, potom slová, a postupne pochopiť rodnému jazyku a jeho pravidlám. A keď vyštuduje, ďalej si rozvíja slovnú zásobu, podľa toho, v akom obore sa uplatní a v akej spoločnosti ľudí žije.
Žiaľ, niektorý ľudia nedostali schopnosť reči. Mám na mysli hluchonemých. Na vyjadrovanie používajú posunkovú reč, ktorej rozumie v podstate okruh ľudí s rovnakým deficitom. Tým sú odsudzovaní spoločnosťou a ťažko sa niekde uplatnia. Preto je to pre nich veľká záťaž. Je mi ich tak trochu ľúto. Takýmto ľuďom by sa malo viac pomáhať zapojiť ich do spoločnosti. Určite by mnohí z nich boli skvelí manažéri, vedci, alebo filozofi. Ja. Narodil som sa v Bratislave. Moji rodičia sú slovenskej národnosti. Celý život žijem na území Slovenska a mám aj národnosť slovenskú. Toto sú argumenty, ktoré potvrdzujú ,že som Slovák. A ako aj ostatný Slováci, hovorím po slovensky a ovládam určitú časť slovnej zásoby. Pri akomkoľvek rozhovore sa pokúšam hovoriť čo najpresnejšie a nachádzam tie najvhodnejšie slová, aby som najlepšie opísal či objasnil danú situáciu. Tiež sa snažím nepoužívať vulgárne slová, ktoré by len zbytočne odradili poslucháča a donútili ho urobiť si o mne zlú mienku. Týmto by sa mal riadiť každý, kto chce byť úspešný jak v živote tak aj v spoločnosti. To ako sa vyjadrujeme a aké slová používame z nás robí určité osobnosti, pretože práve slovná zásoba je vizitkou každého z nás.