Technologický pokrok - spása, či cesta do záhuby?

Otázkou čo nám prinesie technologický pokrok sa už zaoberalo mnoho známych i neznámych ľudí. Ako príklad by som spomenul dilemu Alberta Einsteina, ktorý sa v 30. a 40. rokoch podieľal v USA na projekte Manhatan, ktorý bol zameraný na výskum a konštrukciu atómovej bomby. Vedel, že energiu ktorú získajú sa bude dať využiť na mierové účely ako napríklad nový typ elektrární, no v štyriciatych rokoch sa skôr počítalo so smrtiacimi účinkami tejto energie, ktorá sa naplno prejavila 6. a 9. augusta 1945 v mestách Hirošima a Nagasaki. Einstein vedel na čo bude jeho vynález použitý no bral to ako nutné zlo a daň za pokrok ľudstva. Dnes sa atómová energia používa skôr na mierové účely či už v atómových elektrárňach alebo jej vedľajší produkt – žiarenie v malých dávkach pri liečení rakoviny v lekárstve. Ako sa hovorí všetko zlé je na niečo dobré. Ďalším úžasným vynálezom ľudstva sú plasty. Takzvaný boom plastov nastal niekedy na začiatku 20. storočia. Vtedy tak oslavovaný pokrokový vynález nám spľundroval Zem na nepoznanie. S vynálezom plastov sa totiž rozmohol petrochemický a chemický priemysel. Látky ktoré sa skladujú v týchto továrňach už neraz zabili stovky ľudí a uštedrili ranu pod pás prírode. Veď len tankery prepravujúce ropu pri haváriách každoročne zabijú stovky živočíchov a znečistia x km pláží a mora. Viem, že dnešný moderný človek si bez plastov nevie svoj život ani predstaviť. Sú nedeliteľnou časťou nášho každodenného života no myslím si že daň ktorú platíme za ich používanie je veľmi veľká. Nedávno sa robil výskum zameraný na množstvo toxických látok v tele človeka. Zistilo sa, že dnešný moderný človek, každodenne obklopený plastmi a inými chemikáliami, má v sebe zhruba 50 druhov nebezpečných toxických látok ako rôzne zlúčeniny chlóru, amoniak, bróm, zlúčeniny bifilov a podobne ktoré naši predkovia v telách nemali a boli by pre nich smrteľné. V súčasnosti neexistujú nejaké prísne normy v používaní nebezpečných a smrteľne jedovatých chemikálií. Európska únia vytvorila špeciálnu komisiu na výskum nežiadúcich účinkov týchto chemikálií na životné prostredie, no za sedem rokov jej existencie preverila iba veľmi malé množstvo týchto jedov. Predpokladaný počet nebezpečných chemikálií sa odhaduje na niekoľko 10 000 druhov čo znamená že ich výskum bude trvať aj niekoľko storočí. Toto tempo však nie je prijateľné keďže už teraz sa prejavuje ich vplyv na životné prostredie i na človeka.

Rakovina, chronické bolesti hlavy, svalov, alergie, nenávratné poškodenia nervovej sústavy, kŕče, degenerácia DNA, mentálne poškodenia to všetko spôsobujú naše milované plasty alebo skôr chemikálie z ktorých vznikajú. Už dnes vo Švédsku i v iných krajinách platí nariadenie, ktoré prikazuje tehotným ženám obmedziť konzumáciu rýb na minimum aby nedošlo k poškodeniu plodu. Ryby ale napríklad i kravské mlieko či syr už dnes obsahujú toxické


látky, ktoré by mohli plod nenávratne poškodiť či zdegenerovať. Na Zemi už snáď ani neexistuje chemikáliami nepoškodená príroda. Obklopujú nás, prímame ich v potrave, vdychujeme ich, sú v našom oblečení, v hygienických prípravkoch, v predmetoch ktoré používame. Neviem ale ja osobne by som sa najradšej takéhoto technologického pokroku zbavil a bol by som radšej keby ani žiaden nebol. Znamená azda zjednodušenie nášho života či náš osobný blahobyt to, že máme právo na zničenie tohoto sveta? Je naozaj nutné zničiť život na tejto planéte len preto aby som si mohol zohriať jedlo v mikrovlnke, zapnúť si poobede televízor, zavolať si z mobilného telefónu či umyť si vlasy žihľavovým šampónom, ktorý žihľavu nevidel ani zďaleka? Viem len jedno a to, že ak sa ľudstvo nespamätá a nezačne niečo robiť s týmto svinstvom skončí sa to veľmi zle. Na čo čakáme? Chceme azda aby sa začali rodiť deti s genetickými vadami, alebo aby okrem nás tu nezostalo už nič živé? Musíme sa zamyslieť sami nad sebou a zodpovedať si otázku čo pre nás znemená technologický pokrok a aké budú mať naše vynálezy vplyv na nás a prírodu. Treba už konečne začať myslieť rozumom a nie dolármi, jenami či eurom.