Zvláštne časy
Patrím medzi ľudí, ktorý si radi z času na čas pozrú dobrý akčný film. Veľkolepé scény plné výbuchov, násilia, ideálnych “nadľudí“, ktorý vydržia a znesú toľko, že mi obyčajný smrteľníci môžeme iba závidieť a nejaký ten humor navyše. Človek si na jednej strane uvedomuje, že to čo pozerá je nemožné, nereálne a svojim spôsobom na “zaplakanie“, ale predsa len sa dá pri tom skvele odreagovať. Keď asi pred dvoma rokmi prišla do kín nová bondovka "Dnes neumieraj" - ako každý správny filmový fanúšik som sa veľmi potešil. Film sám o sebe sa mi tiež celkom páčil, ale o to tu nejde. Čo sa mi vôbec nepáčilo, bol rozruch, aký tento film vyvolal v rôznych organizáciách na celom svete bojujúcich proti fajčeniu. Tieto priam s fanatickou zúrivosťou reagovali na to, že Pierce Brosnan alias James Bond fajčí vo filme krásnu dlhú kubánsku cigaru...Nie. Nezarazili ich scény nahoty, idealizovaného násilia, brutálnych vrážd ani "potoky krvi", ktoré vo filme vytiekli. Iritovalo fajčenie. Ako si to má človek vysvetliť?
Som nefajčiar a nikdy by ma nenapadlo propagovať fajčenie. No musím sa priznať, že aj keď mi fajčenie nikdy nechutilo, tá scéna s BMW-čkom a cigarou v ruke mala niečo do seba. Človek sa chtiac nechtiac vžíva do kože chlapíka s plátna, ktorý do seba slastne poťahuje dym. A práve táto scéna bolo to, čo spustilo celú “lavínu“ protestov. Tento prípad(jeden za mnohé)nám naznačuje, v akom hlbokom morálnom bahne sa nachádza dnešná spoločnosť. Je normálne, že ľudom sledujúcim televíziu už vôbec neprekáža, že ich deti sú od ranného veku hlboko ovplyvňované všadeprítomným násilím a sexuálnou neviazanosťou? Je normálne, že rodičia neváhajú zažalovať hudobnú skupinu za to, že v jej textoch sa vyskytujú nadávky a propagácia násilia, ale nevadí im, že deti si v počítačových hrách navzájom “odstreľujú“ hlavy? Žiaľ v dnešnej spoločnosti je to tak. No tento problém sa vôbec netýka len západoeurópskych krajín, či USA, ale aj nás. Preto asi vôbec nepoužijem silné slová, ak poviem, že žijeme vo zvláštnych časoch. Dnešný ľudia sa na jednej strane všestranne vzdelávajú, cestujú po celom svete, poznávajú ho a rovnako ľudí v ňom žijúcich. Na strane druhej sú však schopný priam fanaticky bojovať proti niečomu, čo je síce zlé, no ani zďaleka si však nezasluhuje venovanú pozornosť. Keď v Amerike v prvej polovici minulého storočia zaviedli prohibíciu, boli to najmä fanatické náboženské organizácie, ktoré sa o to pričinili.
Výsledok síce nebol ani zďaleka taký, ako by si priali ,ale dosiahli svoje. Alkohol zmizol z oficiálnych predajných pultov. Druhým následkom bol úžasný rozmach mafie ,ktorá dovtedy nemala v USA takmer žiadne zázemie. Tá vycítila ponúkajúcu sa príležitosť a zaplavila trh nekvalitným alkoholom. Takže koniec koncov, kto chcel piť, ten si alkohol aj tak zaobstaral. Štát prišiel o dane, ľudia o kúsok slobody a kopa krčmárov zrejme o prácu. No na alkohole si mafia iba vybudovala svoju silu a neskôr ,keď už bol alkohol opäť povolený, tieto organizácie začali už zabehnutým systémom distribuovať omamné látky a vôbec všetky nelegálne druhy tovaru. Takže zákaz alkoholu bol vlastne kontraproduktívny. Na tomto príklade som chcel iba dokumentovať, že všetky extrémne a krajné riešenia sú v podobných prípadoch nesprávne.
Zároveň však môžeme povedať, že organizácie bojujúce proti alkoholu mali aspoň poriadne dôvody na svoju nenávisť k alkoholu. Asi už nikdy nikto nespočíta, koľko vrážd, znásilnení, rozvrátených rodín a ľudského nešťastia vôbec spôsobili ľudia pod vplyvom alkoholu na celom svete. No vykonal už niekedy niečo podobné človek, ktorý bol pod vplyvom "cigarety"? Ak by ste mali na výber, chceli by ste vyrastať v rodine, kde obaja rodičia holdujú fajčeniu, alebo v rodine, kde jeden z rodičov je silným vyznavačom alkoholu? A ak by ste si mali vybrať, či pilot Vášho lietadla môže počas letu fajčiť, alebo vypiť pohárik dobrej whisky, čo by ste mu ponúkli? Väčšina z nás vyrastala v rodinách, kde fajčil aspoň jeden z rodičov. No okrem v najhoršom prípade zhoršenej astmy a zvýšeného "nepohodlia" to zrejme nezanechalo hlbšie následky ani na jednom z nás. Koľko však psychických a emocionálnych problémov už spôsobil alkohol?
Ale aké sú vlastne príčiny tohoto stavu? Prečo už nestačí ľudí informovať o rizikách fajčenia a prečo sú nutné obrovské súdne procesy v mene ľudí, ktorí sa kedysi sami ,dobrovoľne a pri plnom vedomí rozhodli fajčiť ?Je zaujímavé sledovať, ako chce Veľká Británia zakázať fajčenie vo filmoch(Iba fajčenie! Alkoholu, sexu, násilia a pod. sa zákaz netýka...).A rovnako je zaujímavé, že na fotkách F. D. Roosvelta sa musí retušovať jeho všadeprítomná cigareta..
.
Prečo teda plytvať energiou na boj proti fajčiarom a fajčeniu, keď v dnešnom svete je toľko negatívnych javov, popri ktorých je fajčenie iba neškodný zlozvyk .V tejto súvislosti ma napáda paralela s organizáciami typu "Sloboda zvierat", ktoré sú schopné vynaložiť milióny na túlavé psy a mačky ,ale peňazí na boj proti pandémii AIDS alebo hladomoru v Afrike sa im zdá byť asi škoda. Môj názor možno nieje dostatočne podložený faktami, ale dovolím si tvrdiť, že všetky organizácie podobného významu by sa mali hlboko zamyslieť nad svojim zmyslom a významom. Myslím, že dnešná spoločnosť by potrebovala hlbokú analýzu problémov, ktoré ju trápia. Je potrebné analyzovať, ktoré problémy sú pre nás prioritné a z ktorej strany nám hrozí najväčšie nebezpečenstvo. Je pre nás problémom fajčenie ako zlozvyk, alebo sú to jadrové zbrane, vojnové konflikty roztrúsené po celom svete, hladomor v rozvojových krajinách, zničené životné prostredie, či epidémia AIDS, ktorá dnes „kosí“ ľudí po miliónoch.. .
|