Európska únia: Prečo som za? (úvaha)

Každým týždňom, každým dňom, každou hodinou, či každou minútou sa blížime k veľavýznamnému okamihu- ku dňu s veľkým „D“, kedy sa Európska únia obohatí a rozšíri aj o to naše maličké, no však veľmi bohaté Slovensko.
Veru, na takú malú krajinu priam prekypuje bohatstvom, akým sa môže pýšiť máloktorá iná krajina – zurčiace potôčiky, monumentálne pohoria či malebné údolia sú stručnou charakteristikou nášho kraja. Pevne dúfam, že vstupom do EÚ konečne aj naša, v histórii utláčaná vlasť, vstúpi do povedomia obyvateľov cudzích a vzdialených krajov. Snáď nám integrácia umožní zviditeľniť sa a predať ten potenciál, to bohatstvo, ktoré Slovensko nosí na svojej hrudi. Konenčne bude naša vlasť dôležitým článkom v obrovskom mechanizme, ktorý dá do pohybu jedine súhra všetkých jeho častí. Na to, aby celý mechanizmus fungoval bezchybne, je potrebné , aby každý jeden jeho článok poznal osobitosti a zvláštnosti každého ďalšieho z nich. Ľudia, obyvatelia ďalších častí tohto „Perpetum mobile“, okamžite začnú javiť záujem aj o ten náš – Slovensko. Budú spoznávať našu kultúru, prírodu, pamiatky, pričom všetky nadobudnuté vedomosti využijú na lepšie fungovanie celého mechanizmu – Európskej únie. Čaká nás teda dôležitý krok , krok znamenajúci medzník v historickom vývoji. Krok , ktorým sa Slovensko konečne bude môcť zaradiť na to správne miesto, kam už dlho patrí, avšak tá správna cesta sa otvára až teraz. Vstupom sa nám otvárajú brány do sveta- do Európy.Padá opona, ktorá niekoľko rokov visela nad krajinami východnej Európy. Západ nás konečne bude môcť považovať za rovnocenných partnerov a nie za nejakú odnož rozvojových, postkomunistických krajín. A bude sa vôbec Európa môcť rozdeľovať na Západnú a Východnú? Nie. Vznikajú „Spojené štáty Európske“ a ani v USA nevidia rozdiel medzi západom a východom. Už sa na nás nikdy nikto na ulici v cudzine (a bude to už vôbec cudzina?) nebude pozerať ako na nejakého privandrovalca z východu. Každý jeden bude európanom v tom pravom slova zmysle.Európanom s veľkým „E“. Pravdaže, predchádza tomu ešte dlhý vývojový proces, kým doženieme úroveň terajších členov EÚ, avšak to, čo najskôr budeme musieť obetovať a pretrpieť sa nám v nasledujúcich desaťročiach stonásobne vráti. Neviem prečo, ale mám taký pocit, že mnoho ľudí má život v Európskej únii nadmerne zidealizovaný. Myslia si, že tam snáď ľudia žijú v zlatých palácoch, pritom je systém fungujúci v EÚ omnoho nákladnejší a už vôbec nie taký jednoduchý ako sa na prvý pohľad zdá.

A preto sa im zdá byť absurdné, keď tuná na Slovensku dochádza k zavádzaniu opatrení , akými je napríklad celoplošné zvyšovanie poplatkov za bývanie, alebo zdravotnú starostlivosť. Niekde sa však s reformami začať musí. Slovensko sa musí odpichnúť od dna, na ktoré pomocou nesprávnych krokov bývalých vlád a bývalého režimu kleslo. A ako sa hovorí, začiatok býva najťažší, potom to už ide čoraz ľahšie a ľahšie. Keby sme sa neusilovali o integráciu, ľahko by sme sa dostali do izolácie, z ktorej by možnosť návratu do civilizovanej Európy bola viacmenej mizivá. Integrácia je hlavnou prioritou takmer všetkých východoeurópskych štátov. A predsa, bez štipky odriekania, obetí a námahy to nejde. Tak ako to nefunguje ani v praktickom živote jednotlivca. Ako sa hovorí-„ Pečené holuby nikomu len tak do huby nepadnú“. Prepáčte za výraz, ale ako inak sa dá vzbudiť záujem o vec a snahu o začlenenie do Európy u tých, ktorí vo všetkom vidia len negatíva? Takíto ľudia toho v živote veľa nedosiahnu.. Sú to rodení pesimisti. „Veď načo sa teda namáhať,keď nám to aj tak nič neprinesie“? -tak znie ich životné krédo. Tí, čo to tvrdia, nemajú ani páru, o čo tu vlastne ide.. Iste, bude nás to celé spočiatku stáť veľa materiálnych prostriedkov. Dotkne sa to každého občana Slovenskej republiky. Skúste sa však pozrieť viac do budúcnosti.. Vidíte???.. Vidíte, ako vaše deti nerozlišujú, či si podať prihlášku na vysokú školu do Španielska, Nemecka, či Anglicka?
Vidíte, alebo respektíve- nevidíte žiadne prekážky pri cestovaní do inej krajiny. Žiadne hranice, žiadni colníci, žiadne hraničné prechody.. „Drahý, zájdeme si dnes na nákupy do Brna alebo do Viedne, čo navrhneš?“
– Áno, aj toto bude reálne a to vďaka jednotnej európskej mene. Nebudú viac potrebné zmenárne.
Ste nezamestnaný? Nevadí! Možno takého odborníka, ako ste vy potrebujú práve v Holandsku. A toto je len zlomok výhod, ktoré získame vstupom. Ešte stále som vás nepresvedčila?
Ako by ste sa asi tvárili, keby došlo k vojnovému konfliktu a vy ste obyvateľmi malého bezbranného Slovenska , ktoré sa nakoniec hrdopýšne ubránilo vstupu do EÚ? Asi by vám veru nebolo všetko jedno.. Byť členom znamená istotu, istotu, že máte za sebou mnoho silných krajín, ktoré stoja na vašej strane, istotu , že pri živelných pohromách a podobných katastrofách sa máte na koho pomoc obrátiť, isotu, že už nikdy nedôjde k vzniku diabolských režimov, ktoré zmietali východnou Európou v minulých desaťročiach. Ešte stále som vás nepresvedčila? Nuž, asi ste beznádejný prípad, alebo...skúste sa ešte raz zamyslieť..

Načo sa byť do pŕs a hrdiť sa, že Slovensko prežije aj bez Európskej únie, keď na to jednoducho nemá??? Je to kruté, ale je to skrátka tak. Osamote by sme sa istotne rútili v ústrety koncu existencie nášho štátu. Naše slabé a mladé Slovensko potrebuje pomoc, potrebuje členstvo v EÚ ako soľ. Skúste sa nad tým všetkým ešte raz zamyslieť a určite mi dáte zapravdu. Teším sa už na ten deň, kedy sa zástupcovia nášho štátu prvýkrát dostavia na rokovanie v Európskom parlamente.