referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Čo život dal
Dátum pridania: 06.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Marco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 718
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 

A rukolapným svedectvom, že postupujem správne.
V roku 1993 som dostavala dom a presťahovali sme sa do takého luxusu, ktorý väčšina určite pozná len z amerických filmov. Ja som sa už vtedy ako 28-ročná stala námestníčkou jednej rakúskej banky a domov som nikdy nedoniesla menej ako 120 tisíc korún mesačne. Vila bola prekrásne zriadená, dcérky som „poumiestňovala“ v najlepších školách a aj Boris sa na základe starých známostí v SDĽ dostal do dobrej funkcie v novej poisťovni, kde si vedenie krásne šafárilo s peniazmi poistencov.
A potom to prišlo. Nečakane, ale zato oveľa bolestivejšie. V ružinovskej poliklinike mi objavili hrčku na prsníku a onkologické vyšetrenie hlásilo jednoducho POZITÍVUM. Nasledovala jedna operácia za druhou, ožarovanie, chemoterapia, dlhá rekonvalescencia a našťastie skutočné vyliečenie. Toto všetko trvalo dva dlhé, neuveriteľne vlečúce sa roky. Zo začiatku, teda pokiaľ som bola v nemocnici, Boris a dcérky sa o mňa starali. Potom som však musela odísť do dvojizbového bytu rodičov na Štrkovci, lebo v Mlynskej doline nemala moja rodina na mňa čas, dievčatá dospeli, mali iné záujmy a Boris už mal na starosti koncepciu prieniku SDĽ do poisťovacích štruktúr, aby mali finančné prostriedky pred ďalšími voľbami. Bol zase vo forme, štíhly, krásny, obletovaný peknými podriadenými...
Tesne po mojom uzdravení mi tichučko zomreli obidvaja rodičia, do práce po takom dlhom čase som sa ani neusilovala vrátiť („nemáte tu čo robiť“, odkázala mi 26-ročná nová riaditeľka divízie, ktorú som práve ja zaúčala do práce v bankovníctve). Našla som si pokojné miesto v jednej cestovnej kancelárii za 9,5 tisíc korún, nič mi nechýba, len občas sa mi urobí smutno, že žiadna z mojich bývalých dcér sa mi nikdy neozve. Boris nemá čas, viem z tlače, že zase niečo sprivatizoval a asi len nová revolúcia by ho vrátila do môjho náručia. Aha, a na dom nemám žiaden nárok – moji rodičia predsa stále boli proti môjmu manželstvu a teraz by som sa len vystavila na posmech, keby som pripomenula Borisovi a dcérkam, že dom bol dostavaný z mojich peňazí, však? Valéria S.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.