referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Čo život dal
Dátum pridania: 06.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Marco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 718
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
V roku 1988 teda presne rok pred našim slávnym Novembrom, som bola v poslednom ročníku na právnickej fakulte a bezhlavo som sa zaľúbila do nášho 35-ročného prednášateľa marxistickej filozofie. Bol neuveriteľný fešák, mal tri krásne malé dievčatká a veľmi ťažko chorú ženu, ktorú všetci štyria priamo zbožňovali. So svojou láskou som sa nikomu nezdôverovala, ale aj tak to všetci na fakulte vedeli, že medzi nami prebiehalo „iskrenie“. Boris bol mimoriadne čestný muž a úprimne mi povedal, že rodina je preňho najdôležitejšia. Jedného dňa ma navštívila jeho manželka, ktorá sa bohvieakým spôsobom dozvedela o mojich citoch a povedala mi, že jej ostáva už len málo času a že vzhľadom na moje city k jej manželovi ma veľmi prosí, aby som sa postarala oňho a o tri dcérky (9, 12, 14 ročné).
Skutočne zomrela po troch mesiacoch, ale ešte ma uviedla do ich rodiny a žiadala dievčatá, aby ma po jej odchode rešpektovali ako matku. To všetko bolo ako neskutočný sen: vo veku 24 rokov ako čerstvá absolventka som z hodiny na hodinu mala tri dcérky a o 12 rokov staršieho muža. A množstvo práce a povinností, lebo po revolúcii môj muž prišiel o zamestnanie ako nikomu nepotrebný komunistický teoretik. Ja zasa práve naopak, vďaka teraz veľmi potrebnému právnickému vzdelaniu a znalosti angličtiny som získala veľmi dobre platené miesto v novovzniknutom Euroteli, vyškolila som sa v Amerike a môj plat na začiatku deväťdesiatych rokov vysoko presahoval 50 tisíc korún mesačne. Vtedy to bola obrovská hŕba peňazí, ktorá zabezpečovala našej rodine (stále som ešte nebola vydatá za Borisa, lebo moji rodičia si to veľmi nepriali) nielen pohodlný život, ale aj možnosť dokončievať rozostavaný dom v Mlynskej doline na pozemku, ktorý bývalá Borisova žena zdedila po svojich rodičoch. Mojim rodičom vadilo len jedno, a to, že Boris stále nepracuje, cíti sa nepochopený a odstrčený celým svetom, že on, taký múdry filozof a teoretik v nových podmienkach nie je nikomu potrebný. Hrdo vykrikoval, že on sa nikomu prosiť nebude a radšej chodil na celé dni do Smíchovskej záhrady na Obchodnej ulici, kde sa schádzali takí istí mudrlanti a hádali sa, kedy tá celá demokracia praskne a oni sa zasa vrátia do funkcií.
Postupne už nebolo ani jedného dňa, aby sa Boris vrátil triezvy domov. Ja som ho však mala veľmi rada, bol to môj prvý muž a milenec a jeho tri prekrásne a citlivé dcérky boli pre mňa neuveriteľnou podporou a zadosťučinením.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.