Mám jednu otázku, že prečo sa ľudia snažia byť cez svoj úbohý život bohatí,slávni a vzdelaní keď život o pár rokov skončí...aby som mala pocit, že mi druhí závidia alebo, že aby som mala pocit, že si chcem spríjemniť svoju krátku účasť na svete tým, že si budem užívať v komforte?A to je všetko?Ľudia sa nevedia zniesť, ľudia trpia atď. Treba si dať základnú otázku, čo je život?Akú úlohu v ňom hráme my, či veľkú alebo malú.Aký zmysel to všetko má???
Život je bezcenný pojem.Jeho cieľom je smrť, vec ktorej sa vačšina ľudí pochopiteľne bojí...Strata niekoho koho máte radi je jeho súčasťou a bolesť jeho zmyslom.Keď človek pochopí toto, až vtedy má podľa mňa právo nájsť svoj druhý zmysel, čo znamená šťastie, láska, pohodu a rodinu a iné veci pre dotyčného doležité.Ale je to všetko?Kedy nájdeme naše skutočné šťastie?Ľudia sa upínajú do svojej minulosti, lebo je to krok k budúcnosti...Veríte tomu?Podľa mňa problém dnešných ľudí je, že tomuto veria.Skutočné šťastie stojí v tomto: Nemysli na minulosť, nepredvídaj buducnosť a budeš šťastný.Ži zo dňa na deň, pretože smrť nikoho z nás neminie.Človek beží, rýchlejšie a rýchlejšie...stačí, že sa raz obzrie do cesty príde kameň a on sa potkne.Spadne a všetko to, čo sa zdalo, že je ďaleko za ním ho predbehne a on už tak nemá šancu dostať sa do cieľa ako prvý.Aký to má zmysel?
Prečo sa ľudia upínajú k láske?Sklame vás a tvrdíte, že je to vec pre ktorú žijete. Viete čo je ale v živote to najkrajšie?Sloboda.Predstavte si stádo divokých čiernych koní na studenej pláži v sychravom počasí ako uteká, samo nevie kam, ale ide...Predstavte si ako vy stojíte na útese všade hmla a more divoko šumí, vlny sú stále vyššie.Niekto neznámy sa vás opýta, či ste blázon, či chcete skočiť, čo proste chcete urobiť a vy mu chladným hlasom odpoviete, nech si predstaví tie divoké kone, potom len sucho poviete, že chcete byť ako oni, obzriete sa, usmejete a skočíte...skočíte za slobodou.
Síce sa smrti bojíme je to krásna vec, ktorá nikoho z nás neobíde...