Veru, otázka v dnešnej dobe celkom namieste, avšak nájsť jednoznačnú odpoveď na ňu je vskutku ťažké. Ako sa hovorí a je to aj dokázané, svet už niekoľkokrát prešiel vývojom od samého počiatku v dôsledku totálnej deštrukcie zemského povrchu a vymretie celej živočíšnej a rastlinnej ríše, príčinou boli či už zrážky Zeme s nejakými vesmírnymi telesami, či prírodné katastrofy. K tomu poslednému stretu došlo pred niekoľkými miliónmi rokmi a malo to za následok vyhynutie dinosaurov. A zhodou okolností sa práve v tom období začal z opice vyvíjať človek. Žeby bola práve to hrozba poslednej skazy nášho sveta? Veď všetko sa raz musí skončiť....
A podľa toho čo tu človek, ktorému sa mimochodom hovorí ten najinteligentnejší, stihol "napáchať", je jasné, že ak bude takýmto závratne rýchlym civilizačným tempom a pochybným myslením pokračovať, k takémuto zániku jednej z mnohých civilizácii vo vesmíre dôjde. Už navonok je jasné, že k pozitívnej zmene tohto problému je možné dospieť iba jednotnosťou všetkých aktívnych individualít s úmyslom prispieť k pozitívnej zmene základnej filozofie ľudstva a silnou vôľou, ktorá však musí byť v každom z nás z vlastného presvedčenia. A tak, ako je dané vtákom lietať, rybám plávať, človeku bolo pridelené myslieť.
Človek , ako indivíduum, osobnosť samostatne mysliaca, tvorí svojim premýšľaním a vytváraním svojich vlastných názorov rozmanitosť. Táto rozmanitosť vlastných názorov, prispieva k vývoju celej spoločnosti a i napriek tomu práve spoločnosť sa inštinktívne bráni jednotlivcom, ktorí vo svojich názoroch vyčnievajú ponad ostatných a sú vlastne hrdinami svojej doby, pretože vedú väčšinu k objavovaniu dokonalejšej pravdy a tým aj pokroku. Preto jednou zo základných vecí, ktoré si musí uvedomiť každý z nás je to, že rozmanitosť nie je negatívom, ale pozitívom. Mnoho ľudí si myslí, že myslí. Ale čo to znamená myslieť? Znamená to tvoriť pojmy, utvárať nové slovné spojenia? Na mieste je otázka, či možno ešte v dnešnej dobe vytvoriť nové pojmy.
Slovo myslieť má podľa môjho názoru ešte takú funkciu, že nám pomáha nájsť východisko z takmer bezvýchodiskovej situácie. Znamená to logicky uvažovať a dávať si veci do súvislosti, aby sa dalo nájsť východisko. Čo dnes však málokto robí.
Myslením sa často dostávame do sporných situácii. Ak nám od malička vtĺkajú že je niečo tak a tak, tak to príjímeme bez toho, aby sme sa nad tým pozastavili, veď ešte ani nemôžeme.