"Najväčšia sláva nespočíva v tom, že nikdy nespadneme, ale v tom, že po páde vždy znovu vstaneme."

Príkladom tohoto citátu môžu byť Kórejčania. Posledná vojna sa tu skončila v roku 1953 (v skutočnosti sa ale neskončila, pretože bolo podpísané iba prímerie a doteraz mier uzavretý nebol, čo v tomto prípade nieje nijako zásadne podstatné) a Kórejčania mali vôbec veľmi krátke obdobia mieru. V 2500 ročných dejinách tohoto národa historici narátali takmer tisíc vojen.
Veľký hospodársky skok sa začal v polovici 50. rokov. A podujala sa naň krajina ktorej vlastnosťami boli lacná pracovná sila, slabo rozvinutý tkáčsky priemysel a zaostalé roľníctvo. Môže to byť čudné, ale v tomto prípade o rozvoji nerozhodoval kapitál, technológia a prírodné bohatstvá, ale vzťah k práci, jej organizácia a disciplína. Hyundai, Samsung, Goldstar - to názvy len niektorých, veľkých kórejských medzinárodných spoločností. Kórea je dnes jednou z veľmocí svetového automobilizmu. Mení sa rýchlym tempom. Je čoraz ťažšie nájsť tu Áziu, akú poznáme zo starých filmov: biednu, špinavú a primitívnu. Dvadsať miliónový Soul pripomína obrovské stavenisko, na ktorom je využitý každý meter. Kórejčania vlastným úsilím, získali to čo chceli aj keď museli prekonať mnoho prekážok. Mnohé iné národy by si z nich mali brať príklad. A tým narážam najmä na nás - Slovákov, veď nie je v týchto pár riadkoch, presný opis situácie našej krajiny z nedávnych čias? Vezmime svoj osud do vlastných rúk, a dokážme to isté! Veď pracovitosť bola vždy jednou z našich hlavných cností. Vydržme ešte chvíľu. Nezáleži na tom koľko prekážok nás ešte čaká, záleží na tom, či ich chceme všetky úspešne prekonať.