Čo však nie je zanedbateľné – moja stavba môže poškodiť aj tie, ktoré sa nachádzajú v jej susedstve. Človek nezodpovedá iba za svoju individualitu, ale je zodpovedný za všetkých ľudí. Zodpovednosť je tak oveľa širšia akoby sa mohlo zdať. Sloboda voľby? Áno. Ale spojená so zodpovednosťou!
Život, to sú situácie, v ktorých je nutné neustále sa rozhodovať. Samozrejme, ako ináč, slobodne. Môžeme si vybrať medzi viacerými možnosťami, alternatív je viacero. Počas druhej svetovej vojny sa v Sovietskom zväze stala zaujímavá, no tragická príhoda. V jednej malej sovietskej dedine žila jednoduchá žena, ktorej brat, manžel a jeden zo synov bojovali od prvých dní na frontoch Veľkej vlasteneckej vojny. Druhý syn zostal v rodnej dedine, neodišiel na front a zradil. Stal sa z neho prisluhovač fašistického agresora, urobili z neho policajta. Tento muž nekompromisne a bez kúska citu trestal guľkou do tylu akýchkoľvek partizánsky odpor voči fašistom. Jeho quislingistický postoj v ňom nevyvolával ani naj menšie náznaky výčitiek svedomia. Kamarátov, s ktorými donedávna hrával futbal a sedel v lavici, posielal na istú smrť. Toto všetko videla jeho matka, ktorá sa s tým nedokázala zmieriť. Matka mala v tom čase na výber dve možnosti: buď bude tolerovať zradu svojho syna, alebo ju nejakým spôsobom presadí. Sloboda voľby! Na jednaj strane cítila to, čo cíti každá matka voči svoju synovi – silný materinský cit. No zároveň cítila odpor voči beštiálnym vraždám a rozvracaniu svojej vlasti; za čím stál jej syn. A tak stála pred dvomi veľmi odlišnými typmi činu: jeden konkrétny, ktorý sa dotýka iba jednej osoby. Druhý, týkajúci sa širšieho kolektívu, resp. spoločnosti. Bola to dilema akoby medzi dvomi morálnymi koncepciami. Uprednostniť osobnú známosť, oddanosť alebo morálku širšiu? Matka bola nositeľkou pokrokových ideí, bola ateistka. No čo, ak by sa v tejto situácii oprela o kresťanstvo a jeho morálne hodnoty? Kresťanstvo veľa hovorí o akejsi láske blízkych, miluj blížneho svojho, ako seba samého. Ale kto je ten blížny? Z pozície matky je to jej vlastný syn, alebo bojovníci proti fašizmu a za slobodu vlasti? V konečnom dôsledku však obetovanie syna môže v sebe niesť určitý kus spornosti a neurčitosti. Pretože ak nebude tento kolaborant, nahradí ho iný a možno ešte krvavejší. Tento príklad jasne poukazuje na to, že návod na konanie nie je možné si nikde prečítať alebo sa niekoho opýtať. Matka, o ktorej je tu reč nemá hodnoty ako príliš široké a nevzťahujúce sa na jej konkrétnu situáciu. Môže sa oprieť o svoje inštinkty.