Už neraz som nadobudol pocit, že moji rodičia, škola, či prostredie v ktorom žijem, ma obmedzujú a ukazujú mi cestu, o ktorej správnosti nie som presvedčený. Akoby mi vnucovali takú podobu života, s ktorou sa nemôžem stotožniť. Taktiež som pociťoval potrebu byť niekým iným, resp. aby sa moja existencia vyvíjala inak. Chtiac-nechtiac som sa prostredníctvom svojich úvah ocitol vo filozofickej rovine, a to nie hoci akej, ale existencialistickej. Otázku je možné definovať jasne a nekompromisne: „Existencia človeka je výsledkom jeho slobodných rozhodnutí, alebo je determinovaná niečím, na čo človek nemá vplyv a nemôže to zmeniť? “ táto dilema bolo obzvlášť aktuálna a často sa vyskytujúca najmä v období po druhej svetovej vojne, kedy sa Európa ešte nestihla spamätať z tragédie. Hodnoty a istoty dovtedy vnímané ako samozrejmé, sa rúcali. Sartrov existencializmus sa v tomto čase javil ako cesta k novému a lepšiemu svetu.
V dnešnom uponáhľanom a globalizujúcom sa svete sú časté snahy, ktoré chcú človeka posunúť už do vopred pripravenej dimenzie a vnútiť mu hodnoty, ktorých by mal byť nositeľom. Najmocnejší tohto sveta, podľa môjho názoru, nepotrebujú indivíduum mysliace, alternatívne – uvažujúce ako sa slobodne rozhodnúť. Pre nich je priateľnejšia masa. Je chybou, ak si niekto myslí, že tu sú hodnoty a normy – pevné, nemenné a posvätné. Väčšina ľudí je totiž presvedčená o existencii hodnôt, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. Myslia si, že to je niečo vopred dané resp. dané Bohom. Je na každom z nás, aby sa slobodne rozhodol, či chce alebo nechce žiť v „planej viere“. Mňa osobne predstava ovečky v stáde neláka. Ľudia žijúci v planej viere sú presvedčení o nedostatku slobody. Myslia si falošne, že spôsoby správania, resp. zákony sú buď vytvorené vyššou formou existencie, Bohom, alebo majú svoj pôvod v ľudskej prirodzenosti. Život týchto ľudí je akoby zo dňa na deň. Prirovnal by som ich k robotom. Robot sa nemôže slobodne rozhodnúť, každý jeho krok je naplánovaný, ovládaný a pod kontrolou. Človek nie je robotom v tom zmysle, že niekto iní stláča gombíky, ale činmi a rozhodnutiami, ktoré nie sú jeho vlastné a čo je dôležité, nie sú slobodné.
Disponujem však slobodou zvoliť si vlastné hodnoty i spôsob života. Autentický spôsob života znamená, že sám si určím, čo budem uctievať, v čo budem veriť, ako budem žiť.