Moje šťastie je v životných hodnotách a túžbach

ÚVOD:
Sedím tu na stoličke a premýšľam, či v mojom živote sa cítim šťastne a spokojne. Ale ako definovať šťastie , ktoré má prameniť z mojích hodnôt a túžob? Čo pre mňa znamenajú hodnoty a túžby?
Túžba môže byť aj pocit chcenosti po materiálnej stránke ale aj túžba po šťastí, veľkej láske, zdraví, po dieťati a pod. A hodnoty tie sú v živote človeka prvoradé. Bez nich si myslím, že človek nie je človekom. Ako žiť šťastne, keď neviem čo vlastne chcem, ako to šťastie hľadať ak neviem kde ho hľadať. JADRO:
Pred časom som videl film podľa skutočnej udalosti o americkej šprintérke, ktorej jediným cieľom bolo získať olympijské zlato.Už od strednej školy behávala a súťažila. Potom sa vidala a jej oporou jej bol manžel..Avšak čo osud priniesol bolo, že vážne ochorela a jej neskutočná túžba po zlate ju dohnala až k tomu, že odmietala brať lieky, ktoré potláčali infekciu a vedľajšie príznaky po ožarovaní.Tieto lieky boli zakázané svetovou asociáciou olympijských hier, pretože obsahovali určité zakázané a dopingové látky.Týmto sa jej horšil stav a jej manžel ju opustil. Keď už na tom bola veľmi zle, bol pri nej jej vlastný tréner, ktorého stále počúvala a dala vždy na jeho slová ale aj práve on bol príčinou prečo nevzala tie lieky. Totiž jedného dňa sa ho opýtala, či má začať s liečbou a on jej neodpovedal. Ale jej neskutočná túžba a strach zo smrti ju priviedli opäť na antuku a bežeckú dráhu. Pomaly sa zotavovala a nakoniec sa zúčastnila na olympiáde kde to svoje vysnívané zlato získala. Naďalej pretekala a bola v tom dobrá aj keď s chorobou ale tá túžba bola silnejšia ako ona. Z tohto príbehu by som len chcel poukázať na dvoje veci.Prvou je jej túžba po zlate, čo všetko musela preň obetovať, spraviť, prežiť a aj stratiť. Druhou je dôvod prečo nevzala lieky, posunula svoje životné hodnoty o niekoľko rebríčkou nižšie. Zdravie pre ňu už nebolo prvoradé a ani rodina.

Celý nás život je ako jeden šprint. Dôležitý je štart, teda rozbeh do života, vybrať sa správnym smerom a sledovať každý krok. Stačí malá chyba, malý prešľap a do cieľa sa nedostaneme. Tak ako tá šprintérka mnoho ďalších sa snaží len o to aby prosperovali v práci, sú to takí malí „workoholici“. Nemyslia to zle a ani nič zlé nerobia, len na prvé miesto kladú prácu a uprednostňujú ju pred všetkým ostatným. Toto je len jeden z príbehov o túžbach a hodnotách. Ale poukazuje nám aj to že celý život meníme svoj rebríček hodnôt a neustále bojujeme sami so sebou a s tým po čom tak túžime.

Čo však aj poukazuje na negatívnu stránku. Tieto túžby sú častým zlom v živote človeka.Bez určených hodnôt robíme chyby, podkýňame sa o svoje vlastné nešťastie, ubližujeme druhým, staviame sa k osudu chrbtom a odmietame prijať realitu a skutočnosť a najhoršie na tom je, že ak už dosiahneme vytúžený cieľ okolie nás nezaujíma. Ako sa hovorí všetko má dve stránky jednu dobrú a jednú zlú. Ale pozrime sa aj na tú dobrú stránku. Takí lekári, oddali sa svojej práci naplno ale v prospech nás. Denne zachraňujú životy, denne zápasia s osudom. Tu si myslím, že oddanosť a prvoradosť je na mieste. Aj rada ďalších zamestnaní obsahuje pozitívnu stránku šťastia ľudí.

Tak ako každý chcem i ja v budúcnu mať šťastný a spokojný život, ale ako dosiahnuť toto šťastie v takomto až príliš reálnom svete? Jednoznačne tu ide o zákon silnejších. Je to ako v prírode, len silný prežijú.Tu vo svete ľudí prežijú aj tí, ktorí vedia čo chcú a konajú podľa svojích hodnôt. Len splnený sen atúžba dokážu z človeka spraviť šťastnú bytosť, pretože nič nie je krajšie ako to, že sa váš sen stane realitou.

Ak by som to mal zhrnúť tak si myslím, že nech ľudia kladú na prvé miesto prácu, rodinu alebo hobby vždy budú šťastný. Prečo? Pretože oni sami si určili tento hodnotový rebríček, oni sami šli za svojím cieľom a bojovali oň, oni sami si teraz môžu vychutnať tú slasť a pocit z dobre vykonanej práce.

ZÁVER:
Ja osobne mám životné hodnoty i nesplnené túžby, podľa týchto hodnôt sa odohráva celý môj život. Staviam na nich svoje životné tehly a budujem si svoj život tak ako ho chcem ja a realizujem tým svoje sny. Je to ako moja pevná pôda pod nohami. Ak nemáte pôdu, nemáte kde staviať, tak je to aj s mojími hodnotami. Mám ich a tak teda môj život môže ísť tým správnym a určeným smerom.