Len víťazstvo myšlienky tolerancie môže zlepšiť vzťahy medzi ľuďmi a národmi (úvaha)

ÚVOD:
Dnešný svet je to čo si nikdy nikto nechcel ani len predstaviť. Sme ako zver, bojujeme proti sebe a snažíme sa nájsť toho najsilnejšieho. Tu ma napadá len jediná veta s ktorou som sa stretol už na základnej škole, znie takto: „Nerob druhým to, čo nechceš aby oni robili tebe.“

JADRO:
Plne vystihuje myšlienku vzájomných vzťahov medzi ľuďmi ale i národmi. Tolerancia, aj to je to správne slovo, ktoré má posúvať ľudské vzťahy vpred. Malo by to byť heslo alebo každodenný chlieb niečo čo nám pripomenie že sme ľudia a máme si pomáhať, rešpektovať životy tých druhých, naučiť sa odpšťať a prijímať tých druhých takých akí v skutočnosti sú. Jednostaj robíme chyby a nedokážeme sa z nich poučiť. Vezmime si nepokoje v Kosove. Čo všetko sa tam deje. Nechápem reakciám ani činom, ktoré páchajú Albánci. Doteraz si nažívali spolu so Srbmi a odrazu je medzi nimi spor. Vraždia, vyháňajú, ohrozujú a vyhrážajú sa a prečo? Môj rozum jednoducho nedokáže prijať takýto fakt. Čo ich k tomu vedie? Možno nič, len ako sa hovorí „z dlhej chvíle zabíjajú nudu“. Lenže dosť nezmyselné konania a činy. Trpí tým celé ľudstvo a ničia sa tým všetky vzťahy či už medzi nami ľuďmi alebo celými národmi. Avšak toto nie je jediný problém tolerancie, často sa stretávame s ľuďmi ako sú rasisti. Tu by som položil len jedinú otázku: „Čo ich vedie k nenávisti k inej rase alebo národnosti?“ Myslím si, že „pes je zakopaný“ už v čase nášho detstva. Všetko závisí od naších rodičoch. To ako nás vychovávajú, čo nám už od mala „štiepia“ do hlavy, ako nás pripravujú k samostatnému životu. Veď oni sú naším vzorom a to čo robia oni, my to urobíme tiež, ako sa správajú oni, my sa správame rovnako. Ale nie len rodičia sú príčinou ale aj kolektív, v ktorom sa už dospelé dieťa pohybuje. Tu ako keby sa riadili známeho hesla troch mušketierov: „Jeden za všetkých, všetci za jedného.“ Nehovorím, že by sa tým heslom nemali riadiť v situáciach ak jeden z nich má problémi, ale nie v tedy ak jednému niečo vadí a zvyšok s k nemu pridá. Toto sa deje práve v dnešnom svete. Stačí jeden jediný človek, ktorý má vodcovské vlastnosti a vie ako na ľudí a zvyšok už ide samo. Ovládne ich falošnými rečami a potom už len stačí povedať čo robiť a pozrime sa je tu atentát, teroristické útoky, vandalizmus, pouličné bitky a podobne.

Tolerovať však nedokážeme ani tých, ktorí sú orientovaní na rovnaké pohlavie teda homosexuálov. Len ťažko dokážeme akceptovať takýto fakt.

Vidieť dvoch mužov alebo ženy ako sa bozkávajú na verejnosti, to mnohých burcuje k vulgárnym slovám alebo k fyzickému napadnutiu.Veď už od nedávna sa vie, že homosexuálmi nie sú len obyčajný ľudia, ale aj známe osobnosti ako speváci, herci, športovci. I keď to vieme, napriek tomu to „zatĺkajú“ a hovoria o opaku. Je to pre nich ťažké, pretože veľmi často sa stáva, či už v práci, kolektíve alebo doma, že ak sa to dozvedia známi zavrhnú ich, strácajú o nich záujem a odmietajú pokračovať v priateľskom vzťahu. Potom sa aj stáva, že nevedia čo a ako ďalej a končí to negatívne. Osobne nemám nič k takýmto vzťahom, veď nech si vyznávajú lásku, ale myslím si, že sexuálny vzťah má byť medzi ženou a mužom. I napriek tomu tolerujem ich a snažím sa nevyvolávať konflikt.

ZÁVER:
Teda čo vlastne znamená slovo tolerovať? Tolerovať to nie je nevšímať si ostatných a mať celý svet tak povediac „na háku“ ale znamená to brať ľudí so všetkým čo nám dávajú. Akceptovať ich chyby a nedostatky. Aj keď nás nasí rodičia nenaučia tolerancie až od mala, my si svoju cestu k nej dokážeme nájsť, pretože svet nás k nej dovedie. Ukáže nám a poučí nás o tom, že tak ako sa budeme správať my k ostatným tak sa budú správať aj oni k nám. Chcel by som len odkázať ľudstvu jedno: „Stačilo už vraždeniu, vojen, vyhrážok, veď už nevládzeme. Ničíme sa navzájom a privádzame tento svet k zániku. Myslime pozitívne a hlavne na naše deti. Naučme ich tolerancie a takto zvíťazime a zlepšíme vzťahy medzi nami samými ale i nami národmi.