Bez ohľadu na to, či nám ju "ten" niekto opätuje, alebo nie, sme šťastní, lebo vieme, že dokážeme milovať. To je v živote najdôležitejšie. Človek, ktorý sa bojí lásky nie je človekom. Ak nás sklame niekto, koho sme milovali, je to akoby nám vrazili nôž do srdca. Pevná zem pod nohami sa nám stráca a my nemáme kam ujsť. Vraví sa ,že človek umiera toľkokrát, koľkokrát stratí toho, koho mal rád. Je to naozaj pravda. Všetky tie pocity, ktoré máme, nedokážeme ovládať. Otázok je stále viac a viac. Výria nám hlavou a my sa pýtame "prečo?" Avšak odpovede nikde. Všetku tú lásku ,ktorú sme cítili zo sklamania vymieňame za nenávisť. Na istý čas sa nám podarí uniknúť, zabudnúť. Vravím na istý čas, pretože láska je silnejšia. Je hlúpe, že sme na to ešte neprišli. Čím viac sa snažíme nenávidieť, tým viac milujeme. Začíname spomínať a každá spomienka je kúsok z nás. Pri tej spomienke je prosba vrátiť späť čas. No čas sa nedá zastaviť, požičať ani vrátiť. Otázkou však je, čo by sa tým zmenilo? Bolo by to iné? Ak nás raz už niekto sklamal, spraví to znova. Ak sa to už stalo, stratili sme dôveru. A aký je to vzťah, kde chýba dôvera? Je to ako prázdna miestnosť, ktorú nič nevypĺňa. Dá sa budovať vzťah bez dôvery? Veď je to ako postaviť dom zo slamy. Aj keď zvonku je pekný, stačí ak zafúka slabí vetrík a on spadne. Tak načo stavať na niečom, čo nemá stabilitu? "Mýliť sa je ľudské a odpúšťať božské." Veď všetci robíme chyby. Spraviť chybu je jedna vec, no zodpovedať za ňu druhá. Neuvedomujeme si, že svojimi rozhodnutiami, či už chtiac, alebo nechtiac ovplyvňujeme životy iných. Svojimi skutkami, slovami dokážeme neuveriteľne ublížiť. V jednej - jedinej chvíli môžeme zničiť všetko, hlavne ak ide o lásku. Každá reč ide z úst, no nie každá zo srdca. Preto má pravda jednu veľkú výhodu : "Človek sa nemusí pamätať na to, čo povedal." Nikto z nás nemôže povedať, že nikdy neklamal. No v jednej veci by sme nemali a tou je láska. Prečo špiniť niečo tak čisté? Veď zlého je toho na svete dosť. Slová lásky sú tým najkrajším vyznaním a dôkazom. Sú šťastní tí, čo ju majú, pretože ostatní o nej len snívajú. Mali by si ju preto o to viac vážiť a ukázať, že sú jej hodní. Ona je predsa jedinečná.