Medziľudské vzťahy

Pod pojmom medziľudské vzťahy si každý z nás predstavuje niečo iné. Slušnosť, zdvorilosť, ľudské cítenie – schopnosť vcítiť sa do pocitov iných, samostatný názor. Je však toho ďaleko viac.
Akým spôsobom ovplynňuje náš každodenný život aspoň jedna z foriem medziľudských vzťahov sa budem snažiť načrtnúť v nasledujúcej práci.

Život takmer každého mladého človeka ovplyvňujú priatelia. Určitá skupina ľudí s ktorými sa radi stretávame, trávime voľné chvíle. Musíme však uznať, že naše správanie medzi priateľmi je úplné iné ako napríklad v škole, doma. Cítime sa uvoľnenejšie, lepšie, sme plní optimizmu a predstáv. Prečo sa však poväčšinou cítime dobre iba medzi rovesníkmi, priateľmi ? Je to asi dané už ľudskou samozrejmosťou. Človek ako spoločenský tvor nedokáže žiť mimo akejkoľvek sociálnej skupiny. Veď si iba predstavme, že by sme mali žiť na opustenom mieste a vedeli by sme, že o pár kilometrov ďalej je mesto. Ako dlho by sme dokázali viesť pustovnícky život? Rok ? Mesiac ? Pre mnohých z nás by aj deň bolo veľa. Ale prečo ? Na druhej strane sú prípady z histórie aj súčasnosti keď ľudia dokázali viesť život samotára dlhé a dlhé roky. Ako príklad z minulosti nám môže poslúžiť jeden z najväčších vynálezcov 14.–teho storočia a možno aj celého ľudstva. Áno hovorím o Leonardovi da Vincim. O človeku geniálneho umu a obrovských pokrokových myšlienok. Na druhej strane, čím si asi budem oponovať , da Vinci ako autor legendárneho portrétu Moni Lisi, ako prvý kto potvrdil a dokázal, že nemožno zostrojiť perpetum mobile – večný stroj, bol mizantrop ( človek, ktorý sa vyhýba ľuďom ). Môžete vysvetliť na jednej strane človeka ako sociálnu osobnosť a človeka mizantropa ? V mnohých knihách sa dočítame, že iba a iba ľudská spoločnosť dokáže po každej stránke vyformovať plnohodnotného človeka. Ale ako možno vysvetliť životy ľudí ako Einstein (teória relativity), Linde (teória supravodivosti ), Clausius ( teória tepelnej smrti vesmíru ), Newton ( základné dynamické a vesmírne zákony ) ? Môžeme ich nazvať menejhodnotnými len preto, lebo sa po väčšinu života vyhýbali ľuďom a žili poväčšinou ako „čudáci“ ? Asi ťažko. A čo z toho vyplýva pre nás ? Je na jednej strane pravda, že sociálna skupina značne ovplyvňuje náš každodenný život, ale na strane druhej je to aj osobnosť a schopnosti každého jednotlivca ktoré ovplyvňujú život menšej alebo väčšej skupiny.

Takže ako vplýva spoločnosť na nás a ako vplývame mi na spoločnosť je značne zložitá otázka a odpovedí na ňu by bolo, asi toľko koľko ľudí by ste sa ju opýtali. No problém ostáva. Vedel by ju niekto jednoznačne zodpovedať bez zrnka subjektívneho pohľadu na vec ? Bolo by to určite zložité. Ale zároveň s touto otázkou vystupuje mnoho ďalších. Ako etický prístup k subjektívnemu hodnoteniu iných ľudí, rozdielnosť názorov členov tej istej sociálnej skupiny na ten istý problém. A mnoho, mnoho ďalších otázok ktoré často ostávajú bez jednoznačnej odpovede.

Vo svoje práci som snažil odpovedať aspoň na jednu z mnohých otázok zložitého pojmu medziľudské vzťahy. Pojmu s ktorým sa stretávame v každodennom živote a hoci si to neuvedomujeme ovplyvňuje náš život. Pojmu , ktorého formy a variabilnosť je neuveriteľná a nespočetná. Z tých pár napísaných riadkov však možno bez výčitiek povedať, že pre medziľudské vzťahy ozaj neplatia žiadne vzorce.