Čo si dnes ľudia najviac cenia? Rodinu? Lásku? Zdravie? Alebo nebodaj peniaze??? Každí niečo iné.. Všetci si však svoje hodnoty dobre strážia a chránia. Pre mňa je asi najdôležitejšia láska. Človek ju potrebuje k životu. Keby nebola, nežili by sme ani my, ani naši rodičia. Svet by bol jednotvárny. Stačí však kúsok lásky a rozkvitne aj zvädnutý kvet. Neexistovala by nenávisť. Všetci by sa navzájom milovali a nik by nemal žiadne problémy. Bolo by to veľmi pekné, no také jednoduché to zďaleka nieje. Láska zraňuje a zároveň je veľkým šťastím. Láska je ako vtáča, ktoré kým úplne dospeje vystrieda ešte mnoho priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje hniezdočko. O tom je láska! Ceniť by sme si mali aj rodinu a spoločnosť. Človek nemôže žiť bez priateľov, na ktorých by sa nemohol spoľahnúť, ktorým môže dôverovať! Bez nich by sa cítil osamelý a jeho zmysel života by nebol taký hodnotný. Veď pre koho by sme žili keby sme nemali kamarátov? Človek si vytvára svoju osobnosť až v spoločnosti. Ak sa do nej nedokáže počas života včleniť, do konca života trpí. Niektorí ľudia však uznávajú najmä peniaze. A majú z časti pravdu! V dnešno uponáhľanom svete by totiž bez nich nobolo ani zdravie, ba niekedy ani rodina, či ľudský život. Úspech závisí prevažne od výšky bankového konta a láska už tiež nejde len cez žalúdok, ako sa hovorí v známom prísloví. Našim svetom tiež otriasa aj otázka rasizmu - teda medziľudských vzťahov. Na našej planéte žije zhruba 5 miliárd ľudi. Každý je odlišný, nieje možné nájsť ani jednu identickú dvojicu. Sú si však všetci rovní? Bohužiaľ nie. Prečo sa v dnešnej spoločnosti ľudia delia na takých a onakých? Veď nezáleži na tom, či sme biely, čierny alebo nebodaj žltý, pekný či škaredý, z Afriky či Ameriky.. Toto zmeniť nemôžeme a tak by sa podľa toho nemalo ani súdiť. Dôležité je, čo je vo vnútri toho ktorého človeka. Taktiež si nemyslím, že dôležitosť človeka možno posudzovať nej bojovať, ale aj tak ma skoro vždy porazí. Poznám všetky moje dobré i zlé vlastnosti. Dobré sa snažím rozvíjať, a tie zlé dávať do úzadia. Dúfam, že niekto kto ma pozná, leľutuje, že sa sa so mnou zoznámil a že mnohým ľudom ešte vyčarím úsmev na tvári svojou prítomnosťou. Na zhrnutie tejto slohovej práce o ľudských hodnotách si myslím, že hodnoty sa postupom času menia a pretváraju. Stávajú sa cennejšími alebo naopak strácajú svoj význam.. No tie hlavné ale navždy ostanú v nás...podľa toho aké má vzdelanie a ani podľa náboženstva.