Naopak to však nefunguje – za peniaze si ešte nikto nekúpil ani lásku ani slobodu, najmä tú vnútornú, a ani pokoj duše a vyrovnanosť. Obchody a reklama nám neustále ponúkajú rôzne krásne veci, ktoré „určite“ potrebujeme. Ale ponúkajú nám aj skutočné šťastie? Vybrané nápoje a jedlá nás predsa pred nešťastím neochránia.. Možno aj tieto dôvody nútia bádateľov k tomu, že sa snažia prísť šťastiu „na kĺb“. Vo svete ovládli knižné trhy bestsellery s návodmi na zaručené šťastie. Psychológovia, filozofi, sociológovia a samozvaní guruovia šťastia chcú objasniť, ako byť šťastný. Šťastie a nešťastie existuje iba v nás samotných. Nie je to nič, čo sa len tak potuluje po uliciach a cestách, čo existuje nezávisle od nás. Všetko, čo za svojho života stretávame, tvoríme my. Vytvárame naše vlastné slzy, naše úsmevy, ale i naše výhry a prehry. Väčšinou sa ale tvárime tak, že naše šťastie závisí od okolností alebo od druhých ľudí. Sme súčasťou všetkého, čo sa nám stáva, sme súčasťou nášho života, a zároveň aj života iných. Sme scenáristami vlastného šťastia. „Naplnenie života je vždy šťastie, ale šťastie nemusí byť naplnením života.“1 Väčšina ľudí sabotuje svoje šťastie falošnými očakávaniami. Jednoducho nevedia byť šťastní. Ak nejaké príde, povedia si, že to bola iba náhoda. Začneme sa báť, že šťastie stratíme. A tak sa z pekného a príjemného okamihu ani nevieme tešiť. Našu prítomnosť naplní strach zo straty, či strašidelné predstavy možných daní za naše šťastie. Takto nám unikajú vzácne okamihy prítomnosti, tie okamihy, ktoré sa vzápätí stávajú minulosťou. Šťastie, ktoré sme si nevedeli vychutnať či uvedomiť v prítomnosti, začneme doháňať minulosťou. Zrazu všetko to, čo sme prežili v minulosti je krásne, šťastné, veselé. Naša minulosť zapĺňa prítomnosť a vytláča náš terajší život.

Život ukazuje, že človek si uvedomuje hodnoty až vtedy, keď ich stratí. To sa týka všetkého, a zdravia predovšetkým. Kým ho človek má, nevie si ho vážiť. Zdravie je charakterizované ako stav úplnej telesnej, psychickej a sociálnej pohody, a nie iba ako neprítomnosť chorôb či nevládnosti. Zdravie samo prispieva k pocitom pohody a spokojnosti. Pohodu si totiž človek môže zabezpečovať aj spôsobom, ktorý poškodzuje zdravie, ako sú napríklad drogy, pričom sa po momentálnej chvíľkovej pohode stáva po vytriezvení život oveľa horším. A naopak, určitá nepohoda patrí k normálnym, prirodzeným a bežným súčastiam života a nakoniec pomáha k tomu, aby sa človek stal odolným proti fyzickej záťaži, ale aj záťaži prostredia a spoločnosti.