Som rada, že mi pomohli postaviť sa opäť na nohy a podržali ma, keď som prežívala ťažké chvíle. Veľmi si vážim, že ma neopustili, aj keď som nie vždy celkom súhlasila s ich názormi. Viem, že v dnešnom svete nie je vôbec jedno-duché udržať si priateľov a plniť si povinnosti, ktoré tento vzťah prináša.
Medzi ľuďmi sa budujú vysoké pevné múry, ktoré sa nedajú dobiť. Ničia sa dôležité hodnoty. Ľudia viac a viac zanedbávajú priateľstvo. Čo je to? „Priateľstvo je hrubá niť. Nikdy ju nepretrhni, lebo ak ju bude treba opäť zviazať, ostane na nej uzol.“ Malý uzlíček. Taký ne-patrný a predsa spôsobujúci toľké utrpenie. Dá sa odpustiť, ale spomienky ostanú. Je to zvláštne, ale pravdivé. Život už nie je tým, čím kedysi. Ale je tu nádej. Malá hviezdička blikajúca na tmavej nočnej oblohe. Raz sa rozžiari a ľudstvu dodá odvahu pustiť sa do boja za lepší život. Možno sa raz zobudím a svet bude krásny. Ľudia si uvedomujú, že nevyhnutná je to-lerancia a vzájomná úcta. Vedia, že je potrebné vážiť si druhých a že bez porozumenia sa nič nevyrieši. Je to síce málo, ale k tomu, aby vzbĺkol oheň potrebujem iskričky – nás mladých, ktorý sa nevzdávame. A keď si budeme stáť za svojím, vybudujeme svet s hlavnými doména-mi láska, šťastie, radosť a smiech. Budeme kráčať ruka v ruke s milovanou osobou a vážiť si ten najkrajší a najvzácnejší dar, ktorý máme...
...medzi vzdychom a výdychom je život. A teraz choď, a ži...