!!!Posmrtný život!!!



Narodenie, život, smrť! Tri etapy každého človeka, ktorý príde na tento svet. Otázka znie: ,, Je ešte niečo ďalej, ďalšia etapa po smrti? ”
Definujme si najprv narodenie: Každý človek vznikol spojením dvoch zárodočných buniek, telo sa vyvinulo na základe dedičnej informácie v DNA a s prispením rôzných prvkov nutných pre stavbu buniek a tela, ktoré matka jedinca získala z potravy. Narodenie je keď novorodenec je schopný samostatnej existencie s prvým nádychom a oddelením pupočnej šnúry. Po etape narodenia nasleduje život- novorodenec je spočiatku závisly na rodičoch a iných ľudoch, ale neskôr sa už sám živí, pracuje. Môžme ale život vetne sformulovať aj iným spôsobom: Pre biológa, zoológa prípadne lekára či filozofa je odpoveď čo je to život samozrejma a to život je stav, keď organizmus príjma potravu, vymedzuje a vykonáva niaku činnosť. A smrť teda nastane vtedy, keď telo odmietne ďalej fungovať a keď už človek nevykonáva nič z vecí, ktoré som už vymenovala- organizmus je považovaný za mŕtvy. Smrť tiež býva najčastejšie prirovnávana k dlhému ,, večnému ,, spánku. Ale spánok to nieje, pretože keď človek spí organizmus zároveň dýcha, pracuje – sníva,myslí! Spánok teda nemôžeme k smrti prirovnávať, lebo organizmus je mŕtvy a už sa mu viac nezdvíha hrudník pri nádychu. Smrť je teda nič? Väčšina ľudí, ktorí sú ,, materialisticky ,, vychovaný sú presvedčený, že po smrti nieje nič. Pozostalí zaplačú, telo uložia do hrobu alebo spopolnia a v deň výročia úmrtia a na deň ,, Pamiatka zosnulých ,, navštívia cintorín, položia na hrob kyticu a možno si spomenú. To je jeden názor. Podľa veriacich ľudí, myslím teraz na kresťanov po smrti sa duša dostane pred Božiu tvár, kde Boh bude človeka súdiť za jeho skutky, ktoré vykonal na zemi v svojom pozemskom živote. Duša sa môže dostať do pekla, očistca alebo v tom najlepšiom prípade do neba. Veriaci sa preto snažia žit podľa desiatich božích prikázani,... podľa toho ako to učil Ježiš Kristus Nazaretský. Tiež máme dôkazy, že viera v posmrtný život je známa od pradávna, ktoré môžme dokazovať archeológickými nálezmi. Predkovia dávali svojím zomrelým do hrobu výbavu ako keby osoba ďalej žila. Okrem bežných predmetov zo zariadenia domácnosti, šperkov, potravín, domacích zvierat a pod.., dokonca niekedy boli spoločne s významným občanom pochovaní i sluhovia, manželka a ďalšie osoby so vzťahom k zomrelému.