Ich súčastná smrť bola pravdepodobne ,, dobrovoľne povinná ,, a patrila k tradiciam toho ktorého národa. Rôzne predmety môžme nájsť už v hroboch neandertálcov starých okolo 100 000 rokov. Druhým podozrivým faktorom je mumifikácia tiel zomrelých ako keby pozostalí chceli zachovať ich telo pro neskoršie použitie. Tento spôsob nepripisujeme len Egypťanom, pretože múmie sa našli aj v Amerike, Číne a inde – líšil sa v spôsobe mumifikácie a tým i v stupni zachovania tela. Pre Egypťanov malo ale uchovanie tela veľký význam, pretože verili že bez tela by sa po smrti nemohli dostať do západnej krajiny a pripojiť sa ku svojim predkom a bohom. Preto svojich mŕtvych mumifikovali. Egypťania zmumifikované telo položili do viacerých rakiev. Potom všetky rakvy položili do dreveného, kamenného sargofágu v hrobke. Táto ceremónia sa robila s mŕtvymi faraónmi a s bohatými ľudmi. Chudobní sa museli uspokojiť s uložením svojich tiel do zeme. Kedže Egypťania verili v posmrtný život , museli mať v hrobke množstvo jedla a predmetov. / Napr. v Tutanchamonovej hrobke boli nájdene baly s pečenými husami/. Celá hrobka bola zložená zo zopár miestnosti, ktorých steny boli pestro pomaľované výjavmi zo života mŕtveho, bohmi, putovaním duše a iným. V hrobke sa tiež nachádzali všetky predmety, ktoré mŕtvy za živa používal, vrátane nábytku, ličidiel, zbraní,...! To boli dôkazy, že aj v dávnej dobe ľudia verili, že po smrti ešte nasleduje ďalšia etapa a teda posmrtný život!!!

Za hlavný dôkaz by sme mohli aj považovať rozprávanie ľudí, ktorí boli považovaní za mŕtvych a neskôr boli oživení. Z rozprávania mnohých tisícov osôb, ktorí tieto neobvykle zkúsenosti zažili, je môžno zostaviť typický obraz posmrtného zážitku: Človek má pocit, že sa vznáša nad svojím telom, ktoré leží niekde po nehode alebo na operačnom stole. Snaží sa komunikovať s ľuďmi v okolí, ale nikto naňho nereaguje. Niekedy zistí, že je schopný prechádzať cez stenu a premiestňovať sa podľa svojho priania, prakticky v jednom momente. Nepociťuje žiadnu bolesť napriek tomu že vidí, že jeho telo je važne zranené či zrovna rozrezávane chirurgami. Najčastejšie je úplne kľudný iba sa čuduje. Ihneď po odputaní od fyzického tela následuje zážitok ,, priechod tunelom ,, , na ktorom konci vystupujú do oslnivého svetla. Počas cesty počujú rôzne zvuky, vibracie či dunenie. – Po prejdení tunelom sa stretávajú s priesvitnými bytosťami z ktorých vyžaruje pocit lásky. Môžu to byť osoby blízke – príbuzni, ktorí už zomreli. Po určitej dobe sa stretnú s veľmi žiariacou bytosťou plnou lásky a porozumenia.