Ona im povie, že sa majú vrátiť späť do svojich tiel, pretože ich čas ešte neprišiel. Ľudia majú možnosť zhodnotiť celý doterajší život v rýchlom slede scien kde si najviac uvedomujú kedy urobili dobrý a kedy zlý skutok – svoje skutky vnímaju cez osoby na ktorých sa spáchali vlastných činov. Svetelná osoba je stále prítomna a hodnotí ich činy – ľudia si uvedomia, že najdôležitejšie v živote je LÁSKA k všetkým a k všetkému – po tomto zážitku a po prekonaní blízkej smrti sa väčšina ľudí povahovo zmení. Opustia svet bohatstva, peniaz a spoločanských zvykov. Majú najväčšiu radosť z maličkostí, z dobrých skutkov, z krásy prírody a lásky ku svojim bližním – môžme teda povedať, že sa povahovo zmenia k lepšiemu a ich okolie túto zmenu nechápe, pretože ich poznali dlhé roky ako úplne iných ľudí!!!
Ale máme tu aj protiklad, pretože nie všetci ľudia, ktorí prožili blízkosť smrti majú zážitky iba príjemne. Niektorí sa stretavajú s hrozivými bytosťami, prežívajú nepríjemné zážitky z minulého života, nachádzajú sa v pustej a šedej krajine a cítia pocit chladu, strachu a v najhorších prípadoch sa nachádzajú v prostredí pod ktorým si predstavujú peklo. Tieto zážitky asi isto závisia na ich predošlých pozemských vedomostiach o veciach duchovnej povahy, na ich náboženskej viere a najviac závisia na predošlom spôsobe života. Nepríjemne zážitky mali ľudia materialisticky zameraní a hriešni.
Dalo by sa môžno polemizovať či žiariacia bytosť plná lásky a pochopenia nebol sám Pán Boh a či pre ľudí, ktorí mali nepríjemné zážitky z blízkej smrti to nebol od Pána Boha mali podnet, aby zmenili svoj život a obrátili sa k lepšiemu, k viere a k láske. Na tému posmrtný život by sa dalo písať a diskutovať veľa a tak túto tému nateraz ukončim a len na záver dodám, že podľa mňa by sa mal každý človek veriaci, neveriaci, protestant snažiť žiť slušne, neubližovať iným a nemyslieť pri tom čo ho čaká po smrti, pretože až naozaj po poslednom pohľade na svet, po poslednom výdychu človek zistí čo je to skutočná smrť.