O živote ako takom má každý z nás svoju mienku. Je zvláštny, občas ktrpký, inokedy krásny. Niektoré veci v ňom nedokážeme ovplyvniť a iné zas naopak svojou ľahostajnosťou prehliadame. Sťažujeme sa a neuvedomujeme si, že sme si vlastne samy na vine. „Tak ako pavúk si pradie svoju niť, tak aj my si budujeme svoje šťastie.“ Kedysi sme mnoho vecí v našom živote nemohli uplatniť, boli sme nútení prijať ich také, akými boli, bez ohľadu na to, či sa nám to páčilo, alebo nie. Na svete je mnoho ľudí. Sú dobrí, zlí, škaredí, pekní, múdri i hlúpi.. No v konečnom dôsledku sú to ľudia, ktorí tvoria tento svet, ktorí sú súčasťou doby, tí ktorí majú šancu niečo dokázať i zmeniť. Všetci máme túto moc. Náš život je čím ďalej tým horší a my sa na to iba prizeráme. „Silné reči, slabé skutky.“ Ale prečo je to tak? Niektorí svoju silu využívajú, no sú priveľkí sebci na to, aby pomohli slabším. Dnes je taký svet, každý sa stará len o seba. Rozpráva o tom, aké má problémy, o tom, koľko má áut, peňazí. . . A predsa tomuto svetu niečo podstatné chýba. A len málo je takých, ktorí si to včas uvedomia. A čo to je? Nie je to len jedna vec, ani dve – je ich viac. Zabúdajú na ne, no čo je horšie poniektorí, ich nikdy nepoznali, či nebudú poznať. Dnes sú to len drogy, peniaze, alkohol. . . a to všetko dokola. No tie ozajstné hodnoty už nikoho nezaujímajú. Panuje tu strach, beznádej, povýšenosť, sebeckosť, panika, neúcta, ctižiadosť, stres, no hlavne peniaze. Tie dnes hýbu svetom. Na svete je lásky málo ,no nenávisti a závisti zas veľmi veľa. Stačí sa na malú chvíľu zahľadieť a uvidíme veci, ktoré sme si pred tým nevšimli ,alebo sme ich len nechceli vidieť. Uvidíme ľudí, ktorí sú uponáhľaní, nevedia čo skôr. Ľudí, ktorí sú ustráchaní, niektorí umierajú od veľkého žiaľu, bolesti a topia sa vo vlastných slzách. Sem-tam ľudí vysmiatych ,plných radosti a chuti do života. No i sebeckých ľudí, ktorí môžu mať „všetko“ a tých, ktorí nemajú nič. Je to nespravodlivé, tí čo majú veľa majú ešte viac a tí čo nemajú nič, majú ešte menej. A ak, tak jeden druhého. „Nešťastie vnímame ako skutočnosť, kým šťastie je naším snom.“ ( Voltaire )
Sú ľudia a ľudia. Tí, čo túžia po sláve i uznaní a len preto, že sú bohatí to dosiahnu. Možno majú pocit, že sú pánmi sveta, no v skutočnosti sú to len ľudia, ktorí majú veľa peňazí. Skutočnú hodnotu má ľudský charakter, pevná vôľa i láska. To dnes už nie je v móde. Aj keď je to najkrajšie ,čo môže byť.