Čo mi dáva kniha

Kniha je ešte lepší priateľ ako pes.
Kniha nás sprevádza už od kolísky. Rodičia nám čítali a ukazovali obrázky, ktoré nás učili hovoriť. Keď sme boli ešte len prváčikovia, tak sme sa snažili, aby sme vedeli čítať a šlabikár nás to aj naučil. Potom nasledovali ďalšie učebnice, ktoré nás vzdelávali. Keby nebolo učebníc, učiteľky by nás veľa nenaučili. Takže knihám sme vďační za veľa. Len čo sme vedeli trochu lepšie čítať, siahli sme po peknej rozprávkovej knižke, chlapci si predstavovali, že sú tí hrdinovia, ktorí musia zabiť deväťhlavového draka, aby sme zachránili krásnu princeznú, a naopak dievčatá sa hrali na princezné a predstavovali si, že po nich príde princ na bielom koni. Keď sme boli starší, začali sme čítať poviedky, novely a aj romány. Odsudzovali sme klamstvo, faloš, pýchu a pozdvihovali sme múdrosť skromnosť, odvahu. Vďaka tomu sme sa naučili rozoznávať dobro a zlo. Knihy nás aj varujú pred nebezpečenstvom vojny a zneužitia technického pokroku. Mne sa najviac páčil román ,, Válka s mloky ´´. Autor v ňom dokonale opisuje, čo sa môže stať, ak bude ľudstvo naďalej také panovačné nad ostatnými tvormi, ktoré žijú na našej planéte. Dnes už knihu nahradila televízia, ale môže televízia úplne nahradiť knihu? Keď sa pozeráme na televíziu, tak sa nám nerozvíja fantázia, ale keď čítame knihu, tak si predstavujeme ako sú hrdinovia oblečení, ako sa tvária v danej chvíli. Kniha je aj nenahraditeľný pomocník. Máme doma rôzne príručky a slovníky, ktoré nám pomáhajú postaviť stôl, uvariť dobrý obed, či preložiť hocijaké slovíčko, ktorému nerozumieme. Preto je kniha najlepší priateľ človeka, lebo dokáže povzbudiť, keď je treba alebo rozosmiať, keď je nám smutno. Ale my si toho niekedy nevážime a píšeme do knihy alebo trháme z nej strany. Kniha, náš priateľ, si toto nezaslúži. Musíme mať k nej úctu. Najlepšie je, že s knihou môžeme zažiť dobrodružstvo, smiech, lásku alebo sklamanie.