Kašparů dodáva, že nejde iba o telesný, sexuálny záujem, ale vyskytujú sa tu i iné záležitosti vzájomného vzťahu: zamilovanie, žiarlivosť, túžba bývať a hospodáriť pospolu. Homosexualitou tiež možno označiť istý biologický, psychologický a spoločenský fenomén, ktorý je prejavom poruchy v zložitej oblasti sexuality. Belgický kňaz Daniel-Ange hovorí o homosexualite ako o veľmi zložitom probléme, ako o oblasti, ktorá je odrazom zranení narušenej sexuality a hneď pridáva otázku, či nie je homosexualita potrebou istoty.
Pod pojmom homosexualita sa mieni pohlavný pocit orientovaný na rovnaké pohlavie, teda lásku k rovnakému pohlaviu. Pokým je náklonnosť k partnerovi rovnakého pohlavia tvorená u homosexuálneho človeka silno sexuálne, je pre neho nemožné, aby naviazal emocionálne podobný a silný vzťah k partnerovi druhého pohlavia. V literatúre sa možno stretnúť aj s názormi označujúcimi homosexualitu za vážnu neurózu. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o homosexualite ako o vzťahoch medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, pociťujúcich výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia.
Je však potrebné rozlišovať medzi homosexuálnymi sklonmi či cítením a vlastným aktívnym homosexuálnym životom, prejavujúcim sa fyzickým pohlavným kontaktom s osobami rovnakého pohlavia. Mnoho mladých ľudí sa v puberte a v ranej dospelosti viac či menej príležitostne oddáva sexuálnym hrám homosexuálnej povahy. Takéto správanie nemožno považovať nutne za príznak homosexuálnej orientácie (aj keď sa to samozrejme nevylučuje). Častokrát ide len o akési rozšírenie masturbačných techník.
Z rôznych dôvodov však môže byť náklonnosť k druhému pohlaviu blokovaná a erotická a sexuálna túžba sa tak zameria na partnera rovnakého pohlavia. Ako dôvody na takéto konanie u dospelých ľudí bývajú uvádzané rôzne krízy v medziľudských vzťahoch a rozličné formy ľudskej izolácie, ako sú napríklad dlhodobé pobyty vo výchovných zariadeniach, väzniciach, lodnej posádke či armáde. Avšak ani takéto konanie nutne nenaznačuje homosexuálnu orientáciu.
Možno tiež rozlišovať medzi pojmami homosexuality skutočnej a zdanlivej. V skutočnej sa subjektívne presvedčenie o vlastnej homosexuálnej orientácii opiera o existujúcu pohlavnú náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia. O zdanlivej homosexualite hovoríme vtedy, keď subjektívne presvedčenie o vlastných homosexuálnych sklonoch nie je doprevádzané výraznými a silnými homosexuálnymi sklonmi, ale ide skôr o strach z toho, že tieto sklony máme.