Zákaz sa určite nevzťahuje len na kultovú homosexuálnu prostitúciu čoho dôkazom môže byť aj jeho umiestnenie do kontextu spolu s mnohými ďalšími základnými zákazmi a príkazmi mravného poriadku, ktoré nemožno obmedziť len na oblasť kultu.
Je nutné si uvedomiť, že negatívne zákazy homosexuálnych praktík v Biblii, opísané v tejto kapitole, majú zmysel jedine vo svetle pozitívneho učenia o ľudskej sexualite.
Príbeh o Lótovi bývajúcom v Sodome, ktorého prišli navštíviť božskí poslovia a oznámiť mu rozhodnutie Boha zničiť mesto, v ktorom býval, pretože hriech jeho obyvateľov bol veľmi ťažký (Gn 18, 20) bol tradične interpretovaný ako trest za homosexuálnu prax sodomských obyvateľov. Ukazuje sa , že zločinom týchto miest bolo homosexuálne znásilnenie a tiež aj porušenie práva hostí na priateľské privítanie. Podobný prípad, v ktorom obyvatelia mesta žiadali o vydanie hosťa s úmyslom „obcovania s ním“, nachádzame v knihe Sudcov (Sdc 19, 22). A aj keď v tomto prípade bola zachovaná posvätná povinnosť pohostinnosti, je tu vidieť jasné odsúdenie úmyslu gabaonských obyvateľov.
Za zmienku stojí aj rozprávanie o vzájomnom vzťahu, aký vznikol medzi Dávidom a Jonatánom, opisovanom na rôznych miestach Samuelových kníh (1 Sam 18, 1; 18, 3; 19, 1; 20, 17; 20, 41; 2 Sam 1, 26). Hoci tieto miesta sú opísané veľmi expresívnymi výrazmi, predsa len nemožno neprihliadať na starobylú židovskú tradíciu, ktorá sa nikdy nezmieňuje o homosexuálnom výklade týchto častí. A tak chápanie lásky medzi Dávidom a Jonatánom vyzdvihnuté nad lásku k ženám, možno chápať ako čistú metaforu.
V týchto starozákonných textoch sa nedá prehliadnuť, že isté etické princípy, ktoré budú neskoršie (v Novom zákone) lepšie formulované, sú už v nich implicitne zahrnuté.

Homosexualita v Novom zákone
Keďže židovská tradícia, na ktorú boli raní kresťanskí autori naviazaní, homosexuálne konanie prísne odsúdila, spisy Nového zákona už o tomto jave výrazne nehovoria. Najviac, resp. všetky zmienky o homosexualite sa nachádzajú v listoch apoštola Pavla. Sám Kristus nikdy nehovoril o homosexualite. Jeho jediný výrok, týkajúci sa ľudskej sexuality sa týka spojenia muža a ženy ako výrazu poriadku stvoreného Bohom (Mt 19, 4-5).
V liste Rimanom (Rim 1, 26-32) Pavol opisuje pohanov ako tých, ktorí poznanú pravdu potlačili, aby mohli konať, čo je zlé. Spomínané zamenenie prirodzeného styku za neprirodzený je odsúdené a vychádza z predpokladu, že príčinou homosexuálneho styku mužov a žien je ich nenásytná túžba po pohlavnej rozkoši, i napriek tomu, že ich prirodzené založenie je heterosexuálne a teda by malo byť naplnené v manželstve. Text sa však nevyrovnáva s problémom konštitutívnej homosexuality. V Prvom liste Korinťanom (6, 9-10) reaguje na homosexualitu zdôraznením vylúčenia z eschatologického Božieho kráľovstva práve preto, že homosexuálna prax nie je v zhode s Božím zákonom, podobne ako aj iné, vymenované priestupky.