V zmienke o „súložníkoch mužov“ v Prvom liste Timotejovi (1, 8-11) je výslovný odkaz na Zákon, zavrhujúci takéto konanie.
V liste Rimanom Pavol zavrhuje homosexuálne konanie ako neresť pohanov, v liste Korinťanom ako prekážku vstupu do Božieho kráľovstva a v liste Timotejovi ako priestupok, ktorý má byť odsúdený morálnym zákonom.

Teórie o príčinách vzniku homosexuality
V teóriách o príčine vzniku homosexuality sa najčastejšie vyskytuje otázka, či je homosexualita vrodená alebo získaná. V snahe nájsť odpoveď na danú otázku (realitu), aj napriek pokroku vedy a poznania o človeku, ešte stále veda nie je schopná definitívne a uspokojivo odpovedať, čo a akým spôsobom pôsobí na vznik homosexuálnej orientácie niektorých ľudských jedincov. Či už by sa za príčinu považovali biologické, hormonálne, genetické či dedičné faktory alebo na druhej strane by sa kládol dôraz na vplyv prostredia a rôznych sociálnych faktorov, je nutné mať stále na pamäti, že akékoľvek hľadanie iba jediného zjednodušeného riešenia by nebolo v žiadnom prípade dostatočné. Tiež teórie o vzájomnom spolupôsobení hormonálnych, genetických a psychologických faktorov nemôžu byť opomenuté. V nasledujúcich častiach tejto kapitoly budú postupne priblížené jednotlivé, už vyššie spomenuté teórie vzniku homosexuálnej orientácie.

Biologické argumenty
V roku 1991 uskutočnil neurobiológ Simon Le Vay výskum, ktorého cieľom bolo dokázať, že homosexualita je vrodená. Le Vay študoval skupinu nervových buniek v štruktúrach hypotalamu (tretie prostredné jadro tzv. INAH-3), v ktorom sa nachádzajú centrá pre riadenie teploty tela, spánku, hnevu a sexuálneho správania. Na základe odlišnej veľkosti tejto časti mozgu (jadro INAH-3 homosexuálov bolo v priemere dvakrát menšie ako jadro heterosexuálnych mužov) Le Vay usudzoval, že sexuálna orientácia je biologickej podstaty. Samotné údaje tejto štúdie však nepotvrdzujú výlučne biologicko-anatomickú príčinu homosexuality. Le Vayove výskumy boli robené na mozgoch už mŕtvych mužov, u ktorých bolo zistené, že zomreli ako obete choroby AIDS. To samo spochybňuje výsledky, pretože je možné, že veľkosť INAH-3 bola odrazom endokrinného stavu v momente smrti alebo iného aspektu AIDS, resp. jeho liečby (niektoré lieky používané pri liečbe môžu znižovať hladinu testosterónu).
Ďalší, často publikovaný prieskum amerického psychológa J. M. Baileyho a psychiatra R. C. Pillarda je uvádzaný ako argument pre genetickú podmienenosť homosexuality. Bailey spolu s Pillardom robili výskum u mužov, ktorí boli buď jednovaječné alebo dvojvaječné dvojičky, alebo adoptívni bratia. Zistili, že u 52% jednovaječných dvojičiek bola zaznamenaná homosexuálna orientácia a toto číslo klesalo pri dvojvaječných dvojičkách na 22% a pri adoptívnych bratoch bolo nižšie ako 10%. Iné výskumy u ženskej homosexuality viedli k podobným výsledkom.