Rodičia sa čudujú, že ich dcéry a synovia sa od nich odvracajú, prestávajú si ich vážiť a neraz svoj život končia v starobinci alebo opustení medzi stenami svojho domu.
Čo je príčinou toho všetkého? Zlyhanie základných ľudských čŕt, čo nás oddeľujú od ostatných živých bytostí na zemi. Zlyhanie v pochopení, tolerancii, schopnosti vedieť ustúpiť, v skromnosti. Čo sa nám stane, ak sa slušne prihovoríme nepríjemnému susedovi, ktorý býva v našom vchode a s každým sa hnevá? Môžeme byť prekvapení, ako jednoducho sa dajú riešiť „obrovské“ problémy, odvodené od naštrbených medziľudských vzťahov. Stačí len ustúpiť, spraviť taký ťažký prvý krok, aby sa vyriešilo zdanlivo neriešiteľné. Veď ten „zlý“ sused možno ani nie je taký zlý, a možno sa chcel s nami tiež udobriť, ibaže nenašiel v sebe dosť odvahy, aby začal prvý. Stačí málo, no chce to veľmi veľa odvahy a vôle.
No nechcem, aby moja úvaha vyznela pesimisticky. Veľa možno dosiahnuť nenávisťou, ale ešte viac láskou. Pretože najväčšie víťazstvo je odpustiť tomu, kto nás zradil, pomôcť tomu, kto nám ublížil, radiť tomu, kto nami pohrdol. Vždy budú existovať ľudia, ktorí nás zrania. To však neznamená, že máme prestať dôverovať, len musíme byť opatrnejší. Človek by sa nemal povyšovať nad inými. Nemá právo pozerať na druhého zhora – jedine vtedy, keď mu chce pomôcť vstať.
Nežijeme na pustom ostrove, ale medzi ľuďmi. V škole, v rodine, medzi priateľmi a susedmi. Dôležité je najmä spolužitie v rodine, lebo tam sa už od útleho veku vytvárajú najužšie kontakty, ktoré formujú našu osobnosť. Tam by sme mali spoznať nehu, cit, lásku. Komu sa lásky v detstve nedostalo, je poznačený na celý život. Je dobré, keď sa máme o koho oprieť, má nám kto poradiť. Vie sa s nami smiať aj smútiť. To však vie pochopiť len ten, kto sám je schopný radosť prijať a rozdávať. Podľa mňa sú ľudia úmerne šťastní k tomu, čo zo seba vydávajú. Najdôležitejší človek je ten, ktorý práve stojí pred vami a dáva to najlepšie, čo v tej chvíli má : čas, záujem, pochopenie. Odpustiť inému, že je iný – to je najlepší základ k znášanlivosti. Čím je niekto rozumnejší a lepší, tým viac dobra zbadá v ľuďoch. Predovšetkým sa sami vyhýbajme všetkému čo sme odsúdili u iných. Spory by nikdy netrvali tak dlho, keby bola vinná vždy len jedna strana. Už Marcus Aurelius povedal, že najlepšie sa ubránime nepriateľovi, ak nebudeme krivdy vracať.
Niektorí ľudia, ktorý si podávajú ruku s mnohými ľuďmi, potľapkajú ich po pleci, vypijú si s nimi pohárik a myslia si, že nadväzujú nesmierne množstvo ,,kontaktov’’. Niekedy sa mýlia. Človek môže byť uprostred ľudí sám, ak nemá oči otvorené dokorán a srdce ochotné vidieť a prijať blízkych. Existujú totiž ľudia, v spoločnosti ktorých sa cítime osamelejšie, ako keď sme sami.