Dospievajúci čaká ocenenie svojich narastajúcich schopností, ale aj dospelému dobre padne kus uznania mladých. Vravíme tomu úcta, nie tá falošná, formálna, predpísaná etiketou, ale vyrastajúca z vedomia vlastných schopností a perspektív, ktoré nebránia uznaniu druhého v jeho jedinečnej pozícii. Je asi na tom staršom, sebavedomejšom a pokojnejšom, aby zaviedol atmosféru vzájomného rešpektovanie, ale ani mladý by nemal byť trvalo provokujúci. Koľko zbytočných roztržiek vzniklo z vnútornej neistoty. Otec vyhlásil, že pokiaľ syn nepríde za ním, on sa oňho neobzrie. A tak si zostali celoživotne cudzí. Žiak a učiteľ pestovali a stupňovali vzájomnú nesympatiu, namiesto aby sa obrátili k riešeniu spoločného problému, či už v podobe vedných otázok alebo podpory dozrievania osobnosti obidvoch. Pretože spolupráca dvoch vekovo rozdielnych ľudí je možná iba na základe obojstranne narastajúcej vnútornej istoty a z toho plynúceho ocenenia druhého. V delení ľudí na mladých a starých je čosi neprináležajúceho. Mladosť nie je životné obdobie – hovorí Goethe – ale stav ducha. Podstata človeka väčšími závisí od citlivosti k životným krásam. Primitívne dospievajúce sa iba o peniaze a drogové pôžitky nebolo nikdy mladé. Mladosť, sládkovičovsky poňatá, je svätým nepokojom duší.
Omladol som, Jana, pri Tvojom mladom liste do redakcie; dúfam, že priveľmi nezostarneš pri mojej časopiseckej odpovedi. Skôr by som si prial, aby sme boli všetci dospelí mlado nadšení životom a všetci mladí citlivo múdri k ponúkajúcim sa možnostiam. V rodine, v škole i v spoločnosti sa stretávajú mladí so staršími a jedni druhým pomáhajú ku krajšiemu prežívaniu tejto zázračnej existencie. Každý tu má svoje miesto a v účte k druhému človeku prejavujeme iba radosť z vlastného života.