Hyper, hyper..doba

Raz som si tak položila otázku. Aké je to byť ručičkou na hodinkách? Ja neviem. asi by som sa naozaj krútila dokola, ukazovala čas a ľudia by sa na mňa pozreli vždy, keď by ma potrebovali vidieť. A čo by sa stalo, keby som sa náhle zastavila a nepohla sa ďalej? Katastrofa pre ľudskú rasu. Mladý by nestihli rande s tým "fešákom alebo kočkou z najvyššieho ročníka" a potom by sa vonku nemali čím chváliť. Tí prácepovinný by si museli vymýšľať výhovorky, ktoré sú čerstvo vymyslené a tí starší ľudia? Tím sa určite poštastí vidieť aspoň druhý diel tej novej mexickej telenovely. A na čo sme vlastne prišli? Prišli sme na to, že ľudia by bez hodiniek, hypermarketov a iných hypermoderných prístrojov nemohli žiť. A čo ženy? Tie by sa v tejto našej dobe bez šminiek zbláznili a asi by nosili na hlavách vrecia. Nemali by sme naše úspešné celebrity, ktoré tak radostne ohovárame a snívame o nich a celebrity by nemali playback, s ktorým niekedy ohromujú fanúšikov tak, že odpadnú. A čo sa stane ak vážne odpadnú? Nič. celebrity si odspievajú koncert, davy budú šalieť ďalej a niekde sa nájdu ľudia, ktorý toho chudáka skriesia. Tak, a to sme sa dostali k záveru a zistili sme,že žijeme v dobe, ktorá sa bude určite vyvýjať ďalej, tak ako sa vyvýja od doby ľadovej.