„Alkohol ničí viacej ľudí než mor, zabíja viacej ako vojna
a okrem toho ešte zneúcťuje “

Vraví sa že každý má svoju drogu. Je len otázkou času a miesta, kedy sa s ňou stretne. Droga v najširšom zmysle slova mení vedomie a tým i vnímanie a správanie sa človeka. Drogovať sa dá nielen omamnými látkami, ale i jedlom, za istých okolností i prácou. Typ takzvaného workaholika je skutočne popísaný v odbornej literatúre. Existujú patologickí (maniacki) hráči - gambleri, i ľudia závislí na pocite moci. Celkom „najbežnejším“ a najrozšírenejším druhom závislosti je však alkoholizmus.

Priamo či nepriamo sa s ním stretávame denne. I napriek tomu, že jeho škodlivé dôsledky a účinky poznáme, v podstate ho tolerujeme. Dôsledky a účinky alkoholu by sme si mohli rozdeliť na dve časti: Morálnu a Medicínsku. Do tej morálnej môžeme zaradiť to, že ak je človek pod vplyvom väčšej miery alkoholu, nielen že nevie čo robí ale v mnohých prípadoch nevie ani sám o sebe. Svet je pre neho gombičkou a čo mu príde na rozum je schopný aj vykonať. A tým ohrozuje nielen seba ale aj iných. Z medicínskeho hľadiska ide o to že alkohol zabíja, zabíja viacej ľudí ako mor alebo nejaká vojna. Pretože vojna alebo mor trvá určitú dobu ale alkohol tu bol je aj bude, od jeho vynájdenia až do konca sveta. Najväčším problémom je, že alkoholik si neuvedomuje ( a keby si to len neuvedomoval ?) ale väčšinou si nechce pripustiť že má problém, možno je to tým že mnohí ľudia, i odborníci posudzujú alkoholikov a alkoholizmus celkovo z hľadiska morálneho a nie medicínskeho.

Postihnutí zvyknú svoj alkoholizmus dosť často maskovať ( štatistika uvádza, že ženy častejšie ako muži) a k vyhľadávaniu pomoci sa odhodlávajú až vo vrcholnom štádiu, keď je už pomerne dosť neskoro. Liečenie by nemalo príjsť veľmi neskoro ale ani príliš skoro. Ľahké i ťažké prípady majú rovnakú liečebnú doktrínu (podstatu). Obidva prípady totiž vyžadujú rešpektovanie úplnej a trvalej abstinencie. A tú postihnutý ktorí nie sú zrelí na liečbu ešte nedokážu bezvýhradne prijať. A notorici ju už prijať nemôžu, pretože chronickým pitím sa v nich už stratili na to potrebné kvality. Alkoholik žije s vedomím že alkoholizmus je choroba nevyliečiteľná ktorá človeka sprevádza od jej prvých začiatkov až do konca života. Lenže pokiaľ alkoholizmu šancu nedáme, myslím tým, že mu nedáme šancu zvíťaziť nad človekom on nezvíťazí. Za posledných 200 rokov sa rozlišujú tri obdobia, kedy došlo k výraznému zvýšeniu produkcie a spotreby alkoholu vo svete: Je to v polovici minulého storočia, na prelome 19. a 20. Storočia a v 70-tych rokoch nášho storočia. Dnešnú vysokú spotrebu alkoholu už nevysvetľujeme ako výrobu kvôli tomu aby istý ľudia zbohatli ale kvôli tomu, že alkohol sa stáva pravidelnou súčasťou dňa.

Čo je vlastne alkoholizmus o ktorom tu bola reč? Kedy nás začína zotročovať a prečo? Alkoholizmus a jeho závislosť sa v nás začne usídľovať, keď mu dáme šancu zaplniť prázdne miesta v nás. Predpoklady pre závislosť si vytvárame štýlom života, jeho základy sa budujú v detstve.