Základnou myšlienkou Tolstého spoločenského románu je „idea rodiny“.Uvádza ho biblickým mottom:„Moja je pomsta,ja odplatím.” Na životných príbehoch 3 rodín,ktorých osud sa diametrálne rozchádza,ukazuje ako sa práve v rodinnom kruhu prelína súkromný a spoločenský život.Charakterizuje ich hneď v úvode:„Všetky šťastné rodiny sú si podobné,každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.”

Román nevyznieva jednoznačne,verne však zrkadlí protirečivosť čias,v ktorých vznikal. Čas, keď sa v nastupujúcom kapitalizme podstatne narušili staré vzťahy a jednotlivci i spoločnosť sa ocitli bez morálnych opôr. V očiach Tolstého je rozklad rodiny nepriamo spätý s vývinom kapitalistických pomerov. Dielo sa stáva humanistickým protestom proti zanikaniu toho, čo je v človeku najľudskejšie.Vnikal popieraním jednotlivých možných riešení, hľadaním príčin nešťastia a viny. Keď ho začal písať,mal východisko hotové.

Nespresňoval udalosti,ale ich význam a vzťahy medzi postavami-skúmal hodnotu hrdinov.Román je nielen hľadaním zmyslu lásky a rodiny v živote,ale sondou do duše a obrazom Ruska 2.polovice 19.storočia.

Osou románu je tragický ľúbostný príbeh ženy, ktorá sa vzbúrila proti ustáleným životným normám. Odpočiatku bolo tézou románu, že Anna urobila chybný krok-a zahynie. Žena z najvyšších kruhov, ktorá mohla byť pýchou svojich čias, zahynie lebo milovala a nenašla človeka hodného svojej obete. Opustila manžela a syna,čo v očiach spoločnosti znamenalo niečo neodpustiteľné. Milovala, ale nemohla opustiť to,čo sa volalo spoločnosť, kedže Vronskij- jej vízia skutočne naplneného krásneho života, bez tejto spoločnosti nevedel žiť. Za to ju stíha trest. Ak si chce udržať milenca,musí mať miesto v lóži a potrebuje, aby Vronskij bol vedľa nej. Keby z tohto divadla odišla, zachránila by sa.

Svet i spoločnosť sú nerozbitné. Ani Tolstoj nedokáže opustiť svoje miesto. Aj on je zajatcom rodiny, zámožnosti a slávy. Anna sa neprevinila tým, že milovala, ale že pre svoju lásku sa dostala do konfliktu so spoločnosťou a zároveň chcela, aby ju táto spoločnosť uznávala. Je povznesená nad všetkých, stojí vysoko nad ostatnými, lebo miluje úprimne. Jej manžel nesúhlasí s rozvodom. Neprekáža mu ani jej láska k Vronskému lebo nikdy ju skutočne nemiloval. Bojí sa spoločnosti, ktorá ich odsudzuje.

Svoje city charakterizuje: „Žiarlivosť pokladám za pocit urážlivý a ponižujúci a nikdy nedopustím, aby som sa ním dal strhnúť”. Snaží sa zakryť svoje obavy a zhodiť ich na Annu: „Vnikať do všetkých odtienkov všetkých citov nemám právo a pokladám to za zbytočné a škodlivé. Keď sa prehrabávame v duši, nájdeme niečo,čo by inak ostalo nepovšimnuté. Tvoje city-to je vec tvojho svedomia,ale na tvoje povinnosti musím poukázať-tým som povinný tebe i Bohu. Náš život je spojený nie ľuďmi, ale Bohom. tento zväzok môže rotrhnúť iba hriech a za takýo hrech sa ťažko pyká.“Vo svojej čistote nevedel pochopiť hĺbku jej utrpenia.

Z pohľadu Levina sa Tolstoj zamýšľa aj nad otázklami viery. Ani sám nevedel,čo je viera, ale tento pocit sa nepozorovane zrodil z utrpenia a pevne sa v jeho duši zakorenil. Naďalej sa bude zlostiť, škriepiť a nevhod vravieť, naďalej bude obmedzovať svätynu svojej duše, nebude rozumom chápať prečo sa modlí a predsa sa bude modliť. No v jeho živote, nech už sa stalo čokoľvek, každá minúta nebude mať zmysel ako dosiaľ, ale bude mať zmysel dobra, o ktorom nemôže byť pochybností a ktoré je schopný doň vložiť. Tolstoj chcel Annu odsúdiť, ale ona všetko chápe. Sama zaplatí za vinu všetkých. Ozajstná ľudská mravnosť je v rozpore s jeho mottom a tí istí ľudia, ktorí nenávideli Tolstého sotili pod vlak Annu.

„Bože,odpusť mi všetko”šepkala cítiac,že všetok boj je márny. Mužík v jej mysli mrmlal a robil čosi so železom. Sviečka, pri ktorej čítala knihu plnú starostí, klamstiev, žiaľu a zla, vzbĺkla neobyčajným svetlom, osvietila Anne všetko, čo dosiaľ bolo v tme, zaprskala, zhasínala až zhasla navždy.

Tolstoj v živote nemohol plne vyjadriť svoje názory a umusel pristať na viaceré kompromisy v záujme šťastia najbližších. V umeleckom prejave chcel byť pravdivý a vo svojom realistickom diele taký bol. To len zvyšuje jeho hodnotu ako spisovateľa, filozofa a človeka.