Život v súkromí a v spoločenstvách

RODINA
- sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami
- je prvotnou ekonomickou jednotkou spoločnosti, je to vlastne samostatne hospodáriaca domácnosť
Pohlad na rodinu:

Funkcionalistický: manželstvo & rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie hlavných funkcií rodiny:
1, regulujú sexuálne správanie ľudí- skoro každá spoločnosť má incestné tabu- zákaz sexuálnych vzťahov medzi pokrvnými príbuznými; zakazuje alebo aspoň odmieta mimomanželské alebo predmanželské sexuálne vzťahy
2, zabezpečujú reprodukciu spoločnosti- v rodine sa rodia noví členovia spoločnosti, hoci sa rodia aj mimo manželského zväzku prináša to deťom i spoločnosti určité problémy. Takmer všetky spoločnosti motivujú svojich členov, aby si zakladali rodiny.
3, prebieha v nej socializácia jej členov- je prvotným a základným činiteľom, ktorý sprostredkúva prenos kultúry spoločnosti z generácie na generáciu, úspech detí v živote v rozhodujúcej miere závisí od kvality ich socializácie v rodine.
4, poskytuje svojim členom starostlivosť- ďalej ochranu a citovú oporu najmä pri riešení ich životných problémov, v chorobe či starobe
5, sprostredkúva sociálne zaradenie svojich členov do spoločnosti- člen rodiny už svojim narodením získava mnoho sociálnych pozícií a postupne si v rodine osvojuje rôzne sociálne role. Na základe príslušnosti k rodine získava ďalšie statusy, napr. sprostredkované(majetok rodiny)

Konfliktualistický: zdôrazňuje to, že rodina a inštitúcie manželstva znevýhodňujú niektorých členov rodiny voči iným. Marx & Engelson chápali buržoáznu rodinu ako obraz triednej spoločnosti, v ktorej boli utláčatelia(muži) a utláčaní(ženy). Podobne to vidia aj feministky. Podľa iného názoru bola rodina považovaná za nástroj udržania mužského práva na ženu ako sexuálne vlastníctvo.

Typy rodiny & manželstva
●Podľa formy usporiadania rodiny rozlišujeme:
nukleárna- dôležité sú manželské vzťahy a deti, pričom príbuzní manželov sú druhoradí
- je typická pre vyspelé moderné spoločnosti
- jej členovia opúšťajú svoju pôvodnú rodinu a vytvárajú si vlastnú
rozšírená- dôležitejší sú príbuzní ako manželskí partneri
- má zabezpečenú generačnú kontinuitu
- pôvod detí sa sleduje len po otcovej alebo po matkinej strane
● Podľa vzoru autority:
matriarchálna- dominantné postavenie má žena
patriarchálna- moc je výlučne alebo prevažne v rukách muža(otca), v niektorých krajinách je to dokonca doložené právnymi alebo náboženskými normami
egalitárna- rovnocennú moc majú obaja rodičia
● Podľa odvodzovania pôvodu potomstva:
patrilineárny- odvodzuje sa od otca
matrilineárny- od matky
bilaterálny- od oboch

● Podľa toho v dome ktorého partnera zostávajú mladomanželia:
patrilokálne- manželia bývajú v rodine ženícha
matrilokálne- v dome nevestiných rodičov
● Z hľadiska závislosti dospievajúceho jedinca od rodiny:
orientačné- závislosť, orientácia na rodičov
prokreačné- zakladá dvojica nových manželov

MANŽELSTVÁ

Predpoklady vzniku rodiny utvára manželstvo- je to sociálne uznaný a formálne uzatvorený zväzok dvoch alebo viacerých partnerov a vyplývajú z neho mnohé sociálne práva a povinnosti.
Rozdelenie:
● Podľa usporiadania manželských vzťahov:
monogamia- párový vzťah M + Ž, Ž + Ž, M + M
polygamia- vzťah v ktorom zákon povoľuje manželstvo jednej osoby s niekoľkými osobami
- 2 podoby: polygýnia- M + Ž + Ž…mnohoženstvo
polyandria- Ž + M + M…mnohomužstvo
skupinové manželstvo- manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami
bigamia- praktizovaná polygamia v zákonom povolenej monogamii(trestný čin)
● Podľa okruhu výberu vhodného manželského partnera
exogamické- z inej vrstvy
endogamické- z tej istej vrstvy

V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o kríze manželstva, príčiny môžu byť rôzne:
1, konflikty pre neurotickú poruchu partnera(hystéria, alkoholizmus, drogy, psychická choroba, násilie, psychický teror…)
2, konflikty pre výraznú odlišnosť partnerov(svetonázor, záujmy, hierarchia hodnôt…)
3, zdrojom konfliktov môžu byť aj vonkajšie spoločenské, ekonomické, rodičovské vplyvy(nezamestnanosť, zásahy svokrovcov…)
V posledných desaťročiach sa čoraz bežnejším stáva život bez manželského partnera, programovo bezdetné manželstvo, spolužitie mužov a žien v komúnach, spolužitie bez uzavretia manželstva a homosexuálne partnerstvo.

Životný cyklus rodiny
výber manželského partnera
uzavretie manželstva, vznik rodiny
obdobie trvania manželstva a rodiny
zánik rodiny, manželstva

ŽIVOT V SPOLOČENSTVÁCH
Komunita- skupina ľudí žijúcich a spolupracujúcich na ohraničenom území, ktoré tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné životné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich života. V komunite sa uskutočňuje množstvo ekonomických, politických, kultúrnych a iných činností, ktoré sú pre život spoločnosti a jej členov nevyhnutné. Preto je komunita jedným z najdôležitejších sociálnych útvarov. Medzi základné druhy patria mestské a vidiecke komunity čiže mestá a dediny.
Mesto- typ komunity s rozvinutou deľbou práce, väčším počtom a hustotou osídlenia; ľudia sa nezaoberajú poľnohospodárstvo; prevládajú neosobné vzťahy.
Dedina- typ komunity s menším počtom obyvateľov; nižšia hustota osídlenia; ľudia sa viac zaoberajú poľnohospodárstvom; prevládajú osobnejšie vzťahy

Poznáme komunitu tradičnej a modernej spoločnosti:
Tradičná- od vzniku ľudskej spoločnosti až po obdobie priemyselnej revolúcie; nižší stupeň deľby práce, nerozvinutý trh, pomalý sociálny vývoj, rozhodujúca úloha zvykov a tradícií
Moderná- po priemyselnej revolúcii, ktorá priniesla strojovú veľkovýrobu; prehĺbenie deľby práce, trhové hospodárstvo, zrýchlenie spoločenského vývoja, zmeny v organizácii výroby, obchodu, dopravy…
Pospolitosť- je založená na vzťahoch emócií, sympatií a duševnej náklonnosti vyplývajúcich z rodinného života, susedského spolužitia, priateľstva, teda z neformálnych vzťahov v malých skupinách; nad vôľou jednotlivcov dominuje vôľa celku
Spoločnosť- založená najmä na neosobných formálnych vzťahoch a vecných väzbách s racionálnym základom a formálne stanovenými pravidlami a predpismi; tieto vzťahy sú predovšetkým racionálne, nie emocionálne; v tomto systéme vzťahov sa množstvo jednotlivcov, nositeľov oddelených rolí, spája do celku spoločenského života

Urbanizácia- je proces, v ktorom dochádza k rastu počtu obyvateľstva žijúceho v mestách, vzhľadom na celkový počet obyvateľstva a v súvislosti s tým k zvyšovaniu počtu ľudí žijúcich tzv. mestským spôsobom života. Urbanizácia sa uskutočňovala v dvoch fázach: v tradičnej a modernej spoločnosti. Má množstvo sociálnych(zmena spôsobu života obyvateľstva miest) a ekologických následkov(negatívne vplyvy miest na prírodu)

NÁBOŽENSKÉ SPOLOČENSTVO
NÁBOŽENSTVO- je systém názorov založených na viere, ktorou ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené a posvätné. Za základné druhy náboženskej viery pokladáme: mágiu(viera v čarodejnú moc, ktorá je pomocou čarov schopná meniť svet)
animizmus(viera v životnú silu alebo dušu, ktorú má každá živá i neživá vec v prírode)- budhizmus
teizmus(viera v boha alebo viacerých bohov vládnucich nad svetom)- monoteizmus, polyteizmus, panteizmus(stotožnenie boha s prírodou), deizmus(boh vystupuje ako prvotná neosobná príčina)
ateizmus(neviera v boha)
Náboženstvo plní funkciu vo vzťahu k jednotlivcovi- dáva zmysel jeho života i sociálne funkcie- upevňuje sociálnu integráciu, môže byť však aj činiteľom spoločenských zmien.
Podľa vedcov vzniklo náboženstvo z ľudskej túžby nájsť zmysel a poslanie života. Zároveň im pomáha zvládnuť ťažké životné situácie, oslabuje úzkosť zo životných neistôt(strach zo smrti), pomáha ľuďom nájsť svoje miesto v živote i v spoločnosti, umožňuje im dosiahnuť životnú vyrovnanosť, spokojnosť & šťastie.
Základnými prvkami náboženstva sú: náboženská viera, náboženské praktiky, spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti, náboženské morálne doktríny…
Sociológovia rozlišujú tri druhy súčasných náboženských organizácií: cirkvi, sekty, kulty
Najrozšírenejšími náboženstvami vo svete v súčasnosti sú: kresťanstvo, islam, židovské náboženstvo, hinduizmus, budhizmus, šintoizmus…
KONFLIKTY
Konflikt- je spoločenský proces, v ktorom sa skupina resp. jedinec usiluje dosiahnuť vlastné ciele a to cestou podriadenia si alebo likvidácie inej skupiny resp. jedinca usilujúceho sa o ten istý cieľ. Poznáme konflikty ekonomické, náboženské, triedne, politické, národnostné, morálne, rodinné, rasové…Niektoré môžu nadobudnúť aj medzinárodný charakter.

Spoločenská dezorientácia- situácia, keď negatívne klasifikované spôsoby chovania prekračujú rámec prístupnosti a ohrozujú ďalší pozitívny priebeh spoločenského života. Spôsobujú ju rôzne príčiny: živelné katastrofy, dlhotrvajúca politická kríza, nedemokratický spoločenský systém, revolúcie, vojny…

Každý konflikt prináša psychickú záťaž, často trvalý stres:
Stres- stav psychickej záťaže, ktorý vzniká pôsobením nejakého rušivého faktora na človeka, počas uspokojovania potreby alebo dosahovania cieľa a svojim tlakom sťažuje, ba spravidla znemožňuje uspokojenie potreby, alebo dosiahnutie cieľa.

POLITICKÝ SYSTÉM
Politika = politická činnosť = činnosť zameraná na získavanie a uplatňovanie moci; zaoberá sa ňou politológia & sociológia

Štát = hlavná inštitúcia politickej moci
Vývojové etapy štátu:
1. staroveký mestský štát- polis
2. rímska republika
3. stredoveký feudálny štát
4. národný štát
Formy štátu:

Totalitný- totalitná diktatúra- držitelia moci riadia a kontrolujú všetky časti spoločnosti
- znaky: - totalitná ideológia
- monopolná moc jednej strany
- systém psychického & fyzického teroru
- monopol štátu na výrobu a vlastnenie zbraní
- celospoločenské plánovanie a direktívne riadenie ekonomiky

Autokratický- vláda násilia, keď vládne skupina ľudí alebo jednotlivec
- keď vládne jednotlivec: monokracia (diktátor)
- keď vládne rodová šľachta: aristokracia
- keď vládnu najbohatší: plutokracia
- keď vládnu stavy: gerontokracia
- keď vládnu skorumpované masy: ocholokracia
Demokratický- občan vystupuje ako zdroj moci a ako základ štátu
EKONOMICKÝ SYSTÉM
- základom je človek
Primárny sektor- získavanie surovín, materiálov, pestovanie plodín
Sekundárny sektor- pretváranie surovín na tovar
Terciárny sektor- poskytovanie služieb

Kapitalistický systém- súkromné vlastníctvo, maximálny individuálny zisk, orientácia na seba, slobodná trhová ekonomika
Socialistický systém- kolektívne vlastníctvo, štátne riadenie ekonomiky
Zmiešaný systém- niečo riadi a vlastní štát a niečo nie

Práca- činnosť zameraná na uspokojovanie ľudských potrieb, má sociálny charakter
Povolanie- práca za odmenu
Odcudzenie- pocit, že vykonaná práca nemá zmysel