Základná škola je vstup do spoločenského života.Na základnej škole nás naučia základné vedomosti.Naučia nás písať, čítať, počítať, získame všeobecný rozhľad, ktorý je pre dnešný svet nevyhnutnosťou.Toto začala písať moja sesternica, keď som ju poprosila, aby mi pomhla s touto úvahou.Ako poučka z knihy.Ja začnem inak.

Často rozmýšľam o tom, aké to bude, keď sa v posledný deň školského roka budem lúčiť s touto školou a ľuďmi v nej.Bolo by ľahké povedať:“Zbohom a ďakujem za vedomosti“, a potom len tak odísť.Moje lúčenie s ňou bude celkom iné.Vnej som sa naučila ako sa systematicky učiť, ako nazrieť nenápadne susuedovi do písomky, ako sa uliať z telesnej výchovi, tu som sa naučila, ako znášať prehry,no potom sa znova postaviť na nohy a tešiť sa z víťaztiev.

Naučila som sa tu, akú cenu má priateľstvo, láska a porozumenie.Naučila som sa ušiť vankúš, či vyrobiť stolček. Už viem že dva plus dva je štyri a nie tri ,že mihať nieje mykať, a tak sa nepíše s y.Naučila som sa spoznávať ľudí a porozumieť im. Veď škola mi dala hlavne veľa priateľov na ktorých, dúfam, nikdy nezabudnem. S nimi som zažila veľa krásnych chvíľ v škole ale aj mimo nej.Priateľstvo je jedna z najdôležitejších veci, ak nie najdôležitejšia, a škola,možno aj nevedomky, na to myslela. Myslela na nás,a tak nám dopriala výlety a školy v prírode, kde sme robili veľa hlúpostí a vylomenín. A škola nám to odpustila.

Na tieto zážitky najradšej spomínam. Minule som počúvala starú mamu,ako spomína na jej základnú školu. Budem takto spomínať aj ja? Spomeniem si na to, ako som v prvej triede robila všetko preto, aby som nemusela ísť do školy a spomeniem si aj na to, ako som v deviatej triede nechcela z tej istej školy odísť?
A tak už teraz viem,že nepoviem len :“Zbohom a ďakujem za vedomosti“. A aj keď to, čo budem cítiť sa slovami vyjadriť nedá, určite k tomu pripojím aspoň :“Ďakujem za priateľov, za zážitky, spomienky, ďakujem za všetko.Budeš mi chýbať.“