Filozofia smerovania ľudstva

Existencia je spôsob bytia osobnosti človeka.
Filozofia je láska k múdrosti alebo hľadanie múdrosti.

Niekedy mi ľudia pripomínajú veľké mravenisko. Akoby bezcieľne blúdili sem a tam, prechádzajúc sa všade okolo po mravenisku, akoby nemali čo robiť.
Keď sa ale človek zadíva bližšie a dôkladnejšie pomaly zisťuje, že nejde o bezcieľne blúdenie a chaos, ale o maličkých mravčekov, ktorí behajú cez maličké chodbičky, prenášajú rôzne drobnosti a jedlo. Každý vie čo chce a za čím musí ísť za každú cenu. Musia sa spoločne postarať o svoju kráľovnú čiže o svoj domov. Keby svoj spoločný cieľ nemali, môže sa chudák mravček snažiť ako chce, výsledok neposunie ani o kúsok, pretože niekde inde sa iný mravček derie práve opačným smerom.

Je však smutne ako sa títo drobčekovia odlišujú od nás ľudí... Ľudia idú sami za seba, každý svojim smerom. Sme ako tie mravce ktoré sa derú opačným smerom... smerom k chaosu.
Nám chýba spoločný cieľ, o ktorý by sme sa spolu snažili. Možno nám chýba len zamyslieť sa, čo vlastne chceme v živote dokázať, akým smerom v živote chceme ísť a nájsť ľudí, ktorí majú rovnaký cieľ. Len tak môžeme dokázať veľa úžasných vecí, ako tí ktorí žili pred nami a dokázali posunúť život do dnešnej podoby.

„Naše úspechy nikdy nesiahajú ďalej, ako naše ambície."

Myšlienka tejto vety, je podľa mňa v tom, že človek by mal svoje ambície vnímať ako to čo chce a musí urobiť, aby dosiahol svoj úspešný cieľ. To by ho malo posunúť dopredu.
Niekedy sú jeho ciele vyššie ako sú jeho možnosti, preto by si človek mal zvážiť, aké sú jeho schopnosti a uvedomiť si načo všetko má.

Verím, že človek dokáže všetko, čo si v živote zaumieni. K tomu stačí tak málo: ciel a vytrvalosť.