Možno som mal smolu že som sa trafil rovno na meno jej kamaráta a tým ho akože nepriamo chcel očierniť. Možno som debil a trafím sa medzi toľkými menami presne na jeho meno. Ale nebol to z mojej strany úmysel. Ale jej sa mi to nepodarilo vysvetliť, a na moju škodu sa trochu urazila tak ako to len ona vie. A nasledujúce dni som mal tichú domácnosť. Medzi tým sme si vymenili niekoľko slov očami. Ale neboli veľmi srdečné preto ich tu nespomeniem. Až nedávno som zistil že ma nezabije infarkt v päťdesiatke alebo bo ma nezrazí auto, ale šľak ma trafí ak sa ešte pár krát na mňa pozrie pohľadom celkom pekným ale mne sa vždy vzdá ako keby mi išla práve vybrať srdce lyžičkou. No to nezmením. Nemôžem určovať ako sa na mňa majú ľudia pozerať ale len jedno chcem nech ma nejdú zabiť keď im nič nespravím. A niesom si vedomí že bi som jej tak ublížil aby ma tak nenávidela. Ale možno to súvisí z niečím iným. Niečím úplne iným čo s týmto všetkým nemá nič spoločné. Ale to je teraz jedno o tom nieje teraz reč. A je úplne zbytočné rozoberať veci ktoré sú za nami. Na ktoré sme už zabudli alebo aspoň mali zabudnúť.

Na poslednú tému ktorá dostala názov „o mne“ som nedostal žiadnu reakciu. Vypadá to tak ako keby tie slová ktoré tam mali byť ani neboli. Zdalo sa mi že táto téma niekoho nezaujímala, že nemajú k nej čo povedať. Dalo by sa povedať že tam bola zbytočná. Možno keby som ju nedal poslednú prečítal by si ju niekto ale teraz to vypadá tak ako by to bola chyba dať ju poslednú. No nevadí veď človek je už zvyknutí na nezáujem. Nič sa nedá robiť. Veď ľudia si radšej prečítajú tému o pohľadoch do očí alebo o láske. Ich nezaujíma kto to písal, čo tím myslel a čo tým chcel niekomu povedať. Oni potrebujú si prečítať romantický príbeh o sklamanej láske ktorá sa nenaplnila alebo o tom ako a do koho očí sa majú pozerať. To ich zaujíma to chcú vedieť a čítať. Ale aj tak tá téma je tam a už tam aj bude.

Niekedy aj ju si niekto možno prečíta. Aj o človeka ktorý ju písal sa azda bude niekto zaujímať. Ale nechajme to. Proste tá téma asi nemala úspech. Písal som v nej aký som, aký mám život, ako sa ku mne správajú druhý ako sa správam ja k druhým. Ako by som chcel aby sa ku mne správali. Opisoval som v nej aj to že rád hovorím ľudom svoj názor a ešte že neznášam klamárov. V mojom celom doterajšom živote sa nezaujímali ľudia o môj život aj keď som myslel že aspoň po prečítaní tohto sa zmení ich prístup ku mne. Ale ako vidno ľudia sú nenapraviteľní a nezmení ich nič na svete. Ani keď im človek povie pravdu čo si myslí, čo k nim cíti. Niektorý majú druhých na saláme. Starajú sa len o seba samých a niektorý aj o svojich miláčikov ktorý stoja pri nich. A každý si domyslite čo robia. To už nemusím naozaj písať. Aj tak si myslím že táto téma bola dobrá. Objavil som vďaka nej v sebe to čo som nevedel že tam je. A to je aspoň malou útechou pre mňa samého. A tí čo si ju neprečítali alebo aj keď prečítali ale nepochopili to čo som chcel s tým povedať majú smolu. Neprečítali si aký som aký zostanem. A to je iba ich nešťastie, že ma nebudú poznať.