referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Júlia, Juliana
Nedeľa, 22. mája 2022
Reakcia na prvú
Dátum pridania: 10.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Ibi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 412
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.9
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 30s
Pomalé čítanie: 9m 45s
 

Teraz chcem vám priblížiť aká bola reakcia na prvý diel. Vo svojom živote som nič veľké nepísal ani veľa kníh som nečítal. Vždy som dával prednosť rozhovoru pred písaním. Ale keď som začal písať prvú kapitolu tak sa vo mne niečo zlomilo a začal som mať chuť na písanie.
Zrazu som mal veľkú chuť všetko opísať, povedať na to svoj názor. Dať svoje myšlienky na papier. V prvej som písal o štyroch témach ktoré mali rôzny charakter preto aj reakcie na ne boli rôzne. Prvá bola krátka. Bolo to moje prvé čo som napísal. Opisoval som v nej vetu ktorá mi trochu zmenila život. Povedal ju človek od ktorého som sa veľmi naučil ale hlavne mi dáva slová na písanie nových a nových viet ktoré dávam do celku aby aspoň trochu dávali zmysel. Od tohto človeka beriem nápady pre žitie života. Na ňom záleží kedy a o čom budú prípadné ďalšie témy, lebo od neho mám inšpiráciu na niektoré z tiem a zas niektoré som napísal len tak z presvedčenia že dobre doplnia predchádzajúce kapitoly. Preto prosím aby ten človek nezmizol z môjho života lebo vďaka nemu som poznal aký som, čo vlastne som za človeka a kde sa mám v živote zaradiť. Len jemu ďakujem že som napísal toľko o sebe a o mojich pocitoch.

Aj druhá téma bola inšpirovaná tým človekom o ktorom som písal. Posledný čas som sa pozeral do jej čiernych očí. Aáá naozaj zabudol som napísať že je to dievča alebo presnejšie mladá dáma. Takéto pomenovanie je to najlepšie. Tak a uviedol som to na pravú mieru lebo niekto by si myslel že so pozerám do očí chlapca alebo muža. Takže nie muža ale mladej dámy. No ale k tomu o čom som tu písal. Pozeral som sa do jej očí a zišiel mi naum nápad opísať čo prežívajú ľudia keď sa niekomu pozerajú do očí druhého.

Na čo vtedy myslia, čo sa stane potom a ďalšie veci ktoré sa môžu stať pri pohľade do očí. Napríklad to čo som písal. Že sa budete pozerať do očí to druhého a keď to puto skončí zbadáte že máte doma štyri deti. Podľa mňa to bola celkom dobrá téma. Mala dobrý základ o ktorom som vedel písať lebo som sám zažil taký pohľad do očí diabla. Naozaj aj tie oči diabla mám od nej. Ona mi raz odpísala na môj kompliment to že nemá pekné oči lebo sú čierne a to sú vraj oči diabla. To vraví ona, ale keby ste videli oči toho diabla poviete niečo iné. Ale aj tak pomohla mi napísať ďalšiu tému. A viete že ani neviem či sa jej vôbec páčila. Nepovedala mi na ňu nič tak neviem. A to je najhoršie keď neviete či sa niekomu niečo páčilo alebo nie. Lebo neviete čo si máte myslieť. Ale aj tak si myslím že aspoň trochu sa to jej páčilo.

Možno do tej chvíle kým si nezačala čítať tretiu kapitolu. Tú som začal tým že si ju nemusia prečítať tí ktorý nemajú radi slovo láska, alebo majú zlú spomienku na ňu. Ona si to začala čítať. Možno má rada slovo láska ale skôr bi som povedal že ona je typ človeka ktorý si všetko aspoň prečíta. A po prečítaní vám napíše aspoň tie dve vety. Nie ako druhý že ani to neotvoria a už to zahodia. Z jej reakcie som usúdil že na túto tému nemá čo povedať okrem konca. V ktorom som písal že ju klamú rovno do očí. A to sa jej trochu nepáčilo. Povedal som svoj názor ako som to videl ja. Ale mohol som predpokladať takúto reakciu. Ešte sa ma spýtala či tie mená na konci kapitoly súvisia s tým klamaním do očí. Ja som jej vravel že nie. Možno nie priamo. Keď som to písal myslel som to inak ako to možno vyznelo. Jedna osoba klame do očí a ďalšie sa snažia ti zobrať to čo miluješ, to čo máš rad čo chceš mať.

A že keď prepasieš svoju príležitosť zostanú ti len oči pre plač. Ja som to myslel v tomto duchu. A ona si myslela že tými menami narážam na určitých ľudí ktorý podľa mňa ju klamú. Tak som to nemyslel. S diplomatického hľadiska som ľudí ktorý ju podľa mňa klamali a ešte klamú zatajil, aby som sa vyhol konfliktu. A pri tom úseku kapitoly kde píšem že lásky je tu dosť pre všetkých a že si ju máme brať kým neprídu druhý a nebudú ju chcieť nám vziať som napísal mena ktoré ma v tej chvíli napadli. Nie je v tom nič vedľajšie, nič skryte. Je to presne tak ako som písal. A jej sa to bohužiaľ nepáčilo. Po dočítaní sa ma spýtala v liste ako som to myslel a že či ten Jožko ktorého menovník je spomenutý na konci ju podľa mňa klame. Napísal som jej to isté čo teraz tu. Medzi tými ktorý ju podľa mňa klamú a tými čo sú na konci nieje žiadne spojenie.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.