Problém zahrnutia je stále diskutovaná téma, ktorou sa potýkame už od nepamäti.
Táto tematika sa vynára už počiatkov, akonáhle sa ľudia začali združovať do prvých skupiniek a tu si spomedzi seba určovali vodcu, osobnosť, ktorá by riadila tých ostatných. Vytvorila sa úzka elita rady starších, ktorí mali možnosť určovať tohto jedinca.

Ak pokročíme v čase ďalej narazíme na starých Rimanov a Grékov. Tí mali jasne stanovené kritériá na to koho budú nazývať občan. U Grékov to musel byť slobodný človek, Grék, ktorý sa narodil priamo v danom Polis, muž, majetný. Takže keď vtedy hovorili o priamej demokracii, nebol to žiaden problém, pretože tieto kritériá spĺňalo len minimum ľudí. Nebol tak problém pri rozhodovacích procesoch zvolať občanov a tí mohli priamo hlasovať o danom návrhu, rozhodovať. No ale už vtedy sa z týchto pár občanov začali vytvárať takpovediac politické kluby, strany. Existovali teda združenia ľudí, občanov, ktorí sa združovali pri jednej autorite z pomedzi nich, takže aj keď každý mal právo slobodne sa rozhodnúť a hlasovať v duchu svojho najlepšieho vedomia, toto sa značne zúžilo na záujmy určitých ľudí, jednotlivcov.

Tu sa stretávame s tým, že aj keď za občanov boli považovaní len ľudia, ktorí spĺňali jasne stanovené kritériá, začalo sa živo diskutovať, hlavne medzi ľuďmi, ktorí nemali toto právo o tom, aby prišlo k modifikácii týchto kritérií. Začal sa tak ťažký a dlhý proces, ktorý by sa dal nazvať procesom rozširovania občianstva. Začali sa postupne vynárať otázky úzko súvisiace predovšetkým s peniazmi a majetkom, ktorý dotiaľ patril len určitým kruhom v spoločnosti ale teraz k nemu získali prístup aj iné vrstvy. S postupným získaním majetku nadobudli presvedčenie, že nielen peniaze ale hlavne na rozhodovacie právo, majú nárok a ktoré im bolo doposiaľ upierané. Bola to chuť po moci. Pod tlakom týchto zmien v spoločnosti začali sa postupne transformovať niektoré kritériá. Právo hlasovať napríklad dostali aj ľudia, ktorí platili dane, ...

Tieto procesy, ktoré otvorili otázku zahrnutia znamenali svojím spôsobom koniec priamej demokracie. A na rozhodovacom procese začalo participovať čím ďalej viacej a viacej ľudí, teraz už občanov.
Ďalší výrazný zlom v tejto nastolenej problematike priniesli ľudia s čiernou farbou pleti v USA, ktorí sa pokúšali hlásiť o svoje vtedy značne obmedzené práva. A s myšlienkou, že keď musia oni ako ľudia rešpektovať zákony, malo by im byť umožnené na týchto zákonoch dačo zmeniť.

Prelom v tejto otázke priniesol až americký prezident Lincoln, ktorý zbavil ľudí čiernej pleti otroctva a tým im umožnil, aby sa z nich stali plnohodnotní občania. Teda tento pokus, aby sa za občanov považovalo viac ľudí vnímam ako kladný faktor vývoja spoločnosti a občianskych práv.
Po týchto krvopotných bojoch černochov za svoje práva prišiel jeden veľký zlom! O svoje práva sa začali konečne dožadovať aj ženy. Istý filozof v minulosti povedal: „Najväčším omylom bolo keď sme ženám pri stole dovolili hovoriť.“ Nedá sa s ním súhlasiť i keď ...

Ženy priniesli do politického života konečne aj trošku svoj zaujatý pohľad na vec, ktorý sa občas javí ako dobrý. Teda je správne, že ženy majú právo voliť a zúčastňovať sa na rozhodovacom procese a aj priamo v parlamente, avšak v dnešnej dobe už keď si ženy konečne vybojovali právo voliť, ma zaráža nízka participácia žien v politike. Niektorý ľudia tvrdia, že by mala rozhodovať kvalifikovanosť. Možnosť byť zvolený je rovnaká ako u mužov, a keďže vyhrávajú poväčšine muži, svedčí to o nízkej kvalifikovanosti žien. Malo by sa stať morálnym pravidlom, že pri zostavovaní kandidátky politických strán by zastúpenosť žien, mala byť približne jedna tretina v pomere k mužom.

V súčasnosti sa pri probléme zahrnutia pálčivo diskutuje o tom či občania, ktorí dostali právo voliť, sú dostatočne kvalifikovaní? Ja si myslím, že by sme právo voliť pre občanov a kritériá na občanov nepatrne poopravili a právo voliť by nebolo až také prirodzené, ale bolo by znakom kvalifikovanosti jednotlivca. A riskol by som to aj na úkor toho, že by vlastne v spoločnosti rozhodovala menšina, no tá by bola kvalifikovaná. Oponujete, že nemôžem určitej skupine ľudí len tak viať ich práva? Ja by som ich vylúčil na základe vzorca, ktorý je však v dnešnej situácií nezrealizovateľný. Ale načrtáva sa to ako možné alternatívne riešenie do budúcnosti. Žijeme vo svete moderných technológií a dnes už skoro každá rodina má doma počítač, lebo sa z neho stáva nevyhnutná vec na prežitie. Tak zostáva len otázkou času, kedy nastane samozrejmosťou aj to, mať doma internet. Vzorec by pozostával: