Každý občan ktorý by mal záujem participovať, by si určite našiel čas na to aby absolvoval počas každého jedného volebného obdobia určitý čas na tzv. kvázi seminári, ktorý by ponúkal aktuálne informácie z parlamentu, o tom čo sa momentálne prerokúva, aktuálne návrhy zákonov, a to čo sa deje aktuálne v jeho zadanom regióne, podľa miesta bydliska. Podmienkou by bolo, že tento akýsi druh semináru, ktorý by trval približne pol až tri štvrte hodiny raz za dva týždne, by museli občania, ktorí by chceli mať právo voliť absolvovať a to približne päťdesiat percent z celkového počtu seminárov.
Namietate, že týmto ľudí k niečomu nútim alebo, že každý na takéto záležitosti nemá čas, lebo napríklad podniká alebo má dve zamestnania? Ja si myslím, že každý ale naozaj každý, kto má záujem zúčastňovať sa na volebnom procese si nájde ten čas, aby sa zúčastnil na tomto krátkom seminári. Ak nie, nemusí, ale následne nech sa nedožaduje niečoho, čoho sa dobrovoľne vzdal.

Takýto systém by bo podľa mňa najspravodlivejší, pretože by v ňom dostal príležitosť naozaj každý kto by prejavil záujem adekvátne sa pripraviť na volebný akt, získať aspoň čiastočný prehľad.
Prostredníctvom internetu sa otvárajú neobmedzené možnosti napríklad aj pre samotné voľby. Keď dnes pri narodení každý človek dostáva aspoň u nás na Slovensku, budem teda vychádzať zo slovenskej spoločnosti, takpovediac identifikačný kód: rodné číslo. Pri dosiahnutí daného veku, ktorý by sme bližšie určili, a po zaregistrovaní medzi účastníkov semináru by sa k tomuto identifikačnému číslu priraďovalo, po absolvovaní dostatočného počtu seminárov, heslo. Toto heslo by oprávňovalo pri voľbách do národnej rady slovenskej republiky alebo pri voľbách do vyšších územných celkov prihlásiť sa prostredníctvom internetu a voliť toho svojho reprezentanta.
Týmto systémom by sme mohli očakávať zvýšenie volebnej účasti z pomedzi ľudí, ktorí by boli oprávnení voliť, možno aj preto, lebo by si uvedomovali že nie všetci, ale len tí vybraní rozhodujú o budúcnosti. Pretože by to bolo zjednodušenie, nemuseli by sme ísť „niekam“ a tam voliť, len by sme si sadli v príjemnom prostredí domova a celkom ľahko, po zadaní požadovaných kódov odvoliť.

Posledné otázka, ktorá sa mi vynára k tejto téme a v poslednej dobe sa s ňou veľmi často stretávam. Úzko súvisí s deťmi a ich vekom. Tak aký by mal byť vek dieťaťa, ktoré sa môže zapojiť do procesu rozhodovania.
Má to byť 18, 15, 12, alebo má za dieťa do určitého veku hlasovať jeho rodič? V súčasnosti je to diskutovaná otázka. Keďže sa v poslednom období začína uvažovať o tom, že by sa mala znížiť veková hranica na trestno - právnu zodpovednosť. Ja si myslím, že ak by niekto už v 15 rokoch plne zodpovedal za svoje činy, následne by mal mať právo zúčastňovať sa na volebnom procese, ktorý istým spôsobom môže interferovať aj dopady v trestnom práve, zákonníku.

Možno na záver iba toľko, že nie každá novelizácia prináša želané ovocie, zlepšenie. Formy z minulosti, teda ako som na začiatku spomenul kritériá v Grécku. Jasné a zrozumiteľné. Možno by stálo za to na chvíľu sa k nim vrátiť...