referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Turecká otázka
Dátum pridania: 24.02.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jario
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 953
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 
V nedávnej dobe veľmi podrobne pertraktovaná otázka vstupu Turecka do Európskej Únie, a neskoršie uznesenie schválené európskym parlamentom o začatí prístupových rokovaní s Tureckom vyvoláva viaceré otázky nielen medzi vrcholnými európskymi politikmi. Určite si aj mnohí z vás už položili viaceré otázky, ktoré sa týkali práve vstupu Turecka do Európskej Únie. Teraz už smutným konštatovaním je, že diskusia neprebehla vtedy kedy mala, ale slovenskí politici a nielen oni namiesto toho, aby začali verejnú diskusiu, ako prvý sa poklonkovali a prijali rozhodnutie o tom že Slovenská Republika, ako jedna z prvých štátov Európskej Únie súhlasí so vstupom Turecka do EÚ, pre mnohých z nás sa tým skončila debata, ale pre iných bolo práve toto rozhodnutie impulzom hlbšieho záujmu a položili ste si otázky rôzneho charakteru. Ja som si taktiež položil zopár otázok:

1. môže si v súčasnosti Európska Únia dovoliť vstup nových členov po nedávnom rozšírení o desať štátov zo strednej a východnej Európy ?
2. obmedzuje sa proces rozširovania Únie na nejakú geografickú oblasť alebo nie?
3. patrí Turecko z hľadiska geografického priestoru ešte do Európy a keď áno, aká veľká je tá časť?
4. nakoľko odlišné je náboženstvo tamojších obyvateľov od obyvateľov európskej únie alebo nakoľko je odlišný spôsob myslenia a prečo je také dôležité náboženstvo?

1. Pre Európsku Úniu ako spoločenstvo štátov poskytujúcich svojim členom nielen dotácie, medzinárodnú podporu a.i., ale v zornom poli únie sa nachádzajú hlavne trhy jednotlivých členských štátov. Len nedávno integrovala nových desať členov, medzi inými aj Slovenskú Republiku, pre úniu bude veľmi ťažké prispôsobiť sa novému stavu. A to sa nateraz ešte neuvoľnil trh s pracovnou silou, teda keď približne za 5 – 6 rokov, smerom do západnej Európy príde neuveriteľné kvantum ľudí z nedávno pristúpenej desiatky, len potom nadíde pre úniu ako takú otázka prispôsobenia sa novým skutočnostiam. A my si môžeme položiť otázku, či to zvládne? No čo keď nie, ako chce vysvetliť už teraz začatú snahu o ďalšie rozširovanie? Už v súčasnosti starý členovia nedokážu udržať krok s novo pristúpenými krajinami v oblasti ekonomiky a tie ich stagnujú, sami nedokážu poskytnúť svojim obyvateľom prácu, ako sa zachovajú, keď budú musieť otvoriť svoj pracovný trh. Už s takýmto množstvom obyvateľstva sa to dá len veľmi ťažko utiahnuť a keby sa únia rozšírila, nedá sa vylúčiť, že by mohlo prísť ku kolapsu a to nielen na poli ekonomiky.

2. Na začiatku vzniku európskeho hospodárskeho spoločenstva, tu bola myšlienka, ktorá sa dotýkala hlavne oblasti obchodu, čiže voľným obchodom medzi členskými štátmi spoločenstva teda bez colných poplatkov, neskoršie sa tu pridali ďalšie tzv. „výhody“ spoločné hranice, spoločné normy a nakoniec kvóty a teraz možno aj spoločný európsky ústavný zákon. Po páde berlínskeho múru sa takmer všetky štáty bývalého sovietskeho bloku snažili o vstup do Severoatlantickej aliancie, ktorým bolo podmienené prijatie do EÚ. Teda hlavne sa snažili stať členmi Únie, tieto štáty patria do Európy, otázka rozšírenie sa teda upriamila len na to, či a v akej miere sú už splnené podmienky členstva (od ekonomických, demokratických a iných podmienok). Avšak tu vystáva otázka, či keď o vstup požiada napríklad Rusko, Afganistan alebo India a splnia všetky podmienky pre vznik členstva, stanú sa členom? A ak áno, tak potom by sme sa mali zamýšľať skôr nad tým, či by nebolo lepšie zmeniť súčasný názov Európska Únia na napr. len „Únia“, lepšie by to reflektovalo možný stav a hlavne by sa s tým vedeli lepšie stotožniť aj mimoeurópsky spoluobčania. A ak nie, tak potom by mali tvorcovia budúcej Únie zahrnúť medzi podmienky aj splnenie určitej geografickej podmienky.

3. Na túto otázku je veľmi jednoznačná odpoveď, asi najľahšia z položených. Z tureckého územia sa asi len 1 % nachádza na území európskeho kontinentu a zvyškom svojho územia teda približne 99% z hľadiska podnebia sa Turecko nachádza na území Malej Ázie.

4. Otázka náboženstva je pre všetkých ľudí asi veľmi dôležitou, ak nie najdôležitejším právom ponúkaným v slobodných štátoch (hierarchiu hodnôt si najlepšie určíte, vtedy keď žijete v krajne, ktorá tieto práva a slobody nezaručuje alebo tieto slobody zakazuje), a napriek tomu viete Turci, ktorí za vlády Atatürka zažili asi jednu z najväčších modernizačných reforiem na celom svete a z Turecka sa postupnými reformami stal silný národný štát, kde sú islamské zvyky a hlavne islamské právo potlačené zákonmi, kde sa obyvatelia stotožnili s tým, že sú národ, že sú Turci. Čo sa však stane, keď spoločnosť, kde mnohé inštitúcie fungujú len vďaka tomu, že ich vedie silná ruka zákona sa po vstupe do EÚ zliberalizujú, čo potom keď sa mnohé islamské skupiny rozšíria po celej Európe a na podnety európskych špičiek, aby sme si zachovali svoju národnú identitu svoje zvyky, aby sem sa stali obyvatelia jednotlivých štátov, aby sme sa stali Európanmi, so zachovaním svojich národných tradícií. Ak by tie slová vypočuli stratia tým to jediné, čo sa im po celé tie roky snažili vštepiť do duše a to, že sú Turci, začnú sa malé skupinky po Európe viac islamizovať ako odpoveď pre zachovanie identity svojho národa. Viete dobre aké sú myšlienky koránu. Myslím, že toto nechceme ani my a ani oni. A tu sa ukazuje vážny kultúrny rozdiel medzi Tureckom a Európskymi štátmi. Delí nás rozdielna kultúra, rozdielny postoj a hlavne rozdielny spôsob života.

Záverom by som chcel podotknúť, že podľa môjho názoru, odpoveď „nie“ sa nedotýka iba rozšírenia o Turecko ale aj o akýkoľvek iný štát. Pre Úniu by to znamenalo prijatie ďalšieho mnohopočetného člena no a v súčasnej situácii únia nie je pripravená na prílev ďalšieho obrovského množstva ľudí. Veď len v máji roku 2004 vstúpilo do EÚ 105 miliónov ľudí z 10 krajín (28 % súčasnej Únie), ktorý dosahujú 30 – 60 % HDP na osobu zo súčasného priemeru EÚ. Otázka ďalšieho rozširovania alebo začatia prístupových rokovaní s ďalšími štátmi by mala nastať až potom, keď si samotná Európska Únia vyjasní medzi súčasnými členmi napr. otázku prijatia ústavnej zmluvy a hlavne ako si predstavuje budúce smerovanie Európskej Únie ako inštitúcie samotnej.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.