referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Mikuláš
Pondelok, 6. decembra 2021
Je najlepšia alternatíva dvojkomorový parlament ?
Dátum pridania: 21.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jario
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 653
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Diskusií na tému dvojkomorový parlament áno, či nie, sa v slovenských printových médiách vystriedalo už niekoľko. Počnúc výraznými zastávajúcimi návrhmi poslancov ĽS-HZDS, a poslancov SMER-u, ktorí vidia reformu parlamentu ,hlavne vo vzniku jej druhej komory a zarytými odporcami SDKÚ a KDH, ktorí odmietajú vznik tzv. senátu. Hlavným argumentom proti vzniku ja odmietnutie zvyšovania verejných financií, ktoré by vznikom ďalšej komory a predovšetkým nárastom počtu volených úradníkov, sa i naďalej enormne zvyšovali na úkor daňových poplatníkov, teda obyčajných ľudí, ktorí určite nepotrebujú ďalšiu komoru, veď je to komické, keď napríklad aj v Českej republike sa čoraz častejšie ozývajú hlasy za zrušenie druhej komory a ich najväčším argumentom je počet obyvateľov ČR, ktorí sa im zdá byť primalí na dve komory parlamentu a priznajme si, o koľko ľudí je to viac, ako u nás. Taktiež tu vystáva otázka prepustenia právomocí a prenos kompetencií, ktorých by sa súčasný páni poslanci (hlavne vláda) museli vzdať v prospech iných. To je jedným zo závažných faktorov, ktoré by brzdili prípadnú reformu. Keď si zoberieme, aké ťažké je v Národnej Rade SR schváliť dôležitý zákon a keby mal možnosť niekto ďalší pripomienkovať navrhnuté zákony resp. vrátiť schválený zákon späť na prerokovanie do dolnej komory, začaté reformy, ale aj celý legislatívny proces prijímania zákonov, by sa značne skomplikoval, ak nie aj zastavil.
Zástancovia reformy, je veľmi dôležité uvedomiť si, ktoré strany zastávajú myšlienku druhej komory. Sú to najsilnejšie strany v súčastnom parlamente a s najväčšou ľudovou podporou (SMER, ĽS-HZDS). V nej vidia možný úspech svojich kandidátov v prípadných voľbách do hornej komory a tým zvýšený vplyv na legislatívne konanie a hlavne zvýšenie ich vplyvu a politickej moci na Slovensku, ktorú aktuálne postrádajú a ktorú by mohli nadobudnúť.

Žiadna zo zúčastnených strán si však nepripúšťa otázku, že pozitívna zmena nemusí byť práve vo vzniku resp. nevzniku druhej komory parlamentu, ale by sa mohla skrývať v zmene volebného systému. Avšak, aj keby vedeli. Zmena volebného systému je veľmi náročnou reformou. Hlavne veľmi komplexný a zložitý, ktorý musí byť podporený 2/3 väčšinou a ktorá je v súčastnom parlamente na Slovensku ťažko dosiahnuteľná. No priznajme si, že mnohí páni poslanci, pani poslankyne ani netušia, že nejaký iný model vôbec môže existovať (snáď len poslanci KSS, ktorí by privítali návrat k jednotnej kandidátke). Podľa môjho názoru by sme na Slovensku nemuseli zriaďovať ešte jednu komoru. Ale by úplne stačilo zmeniť volebný systém. Ako najlepší model sa mi pozdáva ten, ktorý sa nachádza neďaleko od hraníc SR a to v Nemecku, kde sa vyskytuje zmiešaný volebný systém, ( podľa iných autorov tiež nazývaný perzonalizovano-pomerný volebný systém).
Keď by som vychádzal z modelu volebného systému danej krajiny, aj keď zo zásadnou zmenou, ale pre slovenské pomery nevyhnutnou. (Dúfam, že čitateľ je natoľko vyspelý a pozná volebný systém v Nemecku a teda tú zmenu postrehne). Pri reforme by som rozdelil súčastný volebný akt na počet poslancov a to nasledovne: na Slovensku existovalo 72 okresov, teda 72 poslancov by sa volilo priamo a nevznikala by tu anonymita kandidátov, lebo každý volebný obvod by si zvolil svojho jedného kandidáta, ktorý by musel mať trvalé bydlisko v danom volebnom obvode. Vyzdvihla by sa tým možnosť priamej kontroly občanov nad zvolenými úradníkmi. Zvyšok do 150 teda 78 poslancov by sa volilo ako doposiaľ teda pomerným volebným systémom na základe percentuálnej úspešnosti so spodnou hranicou vstupu do parlamentu 5 %. Vznikol by tak na Slovensku zmiešaný volebný systém, tak typický pre väčšinu európskych štátov, ktorý by podľa mňa najlepšie mapoval a odrážal rozloženie politických názorov a síl v štáte. Nezaťažili by sa tým ani verejné financie , lebo by zostal zachovaný počet poslancov zmenil by sa len systém ich voľby.
I keď vystáva tu jeden problém, ktorý nemôžeme obísť. A to, že keď zmena súčastného volebného systému na zmiešaný, by mala za následok väčšiu rôznorodosť politických strán v parlamente alebo väčšiu názorovú pluralitu medzi priamo volenými zástupcami, by znamenalo objektívne povedané oveľa viac úsilia a námahy pre vytvorenie vládnej väčšiny. No pre výsledný efekt by to znamenalo krok vpred v priblížení politiky občanovi.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.