Pán prsteňov

„Tento film je taký istý ako všetky iné filmy“, povedal by nejaký zakomplexovaný pesimista. Ja však v tomto filme vidím fantáziu. Tento film je vlastne natočený podľa knihy, ktorú napísal John Ronald Reul Tolkien a ten musel mať teda naozaj bujnú predstavivosť, keď vymyslel taký úchvatný príbeh.
Tento film ma zaujal už na prvý pohľad. Vďaka dokonalým televíznym efektom ma akoby vtiahol do deja. Nie, nepozeral som ho v 3D kine, ale tie blesky, reálne obrazy, Sauronove oko a mnoho ďalších naozaj nemajú chybu. Tu však nejde iba o zrakovú stránku, tu ide hlavne o dej. Páči sa mi, že je plný čarovnosti, ale zároveň by som si vedel tento svet predstaviť aj v skutočnosti a mohlo by to byť celkom fajn. Samozrejme bez všetkého zla.

Viete si predstaviť ako žijete s elfmi, krásnymi a múdrymi bytosťami, ktorí by vás naučili krásam prírody, alebo s trpaslíkmi, malými, ale mocnými stvoreniami, ktorí by vás zaviedli, do najkrajších a najskrytejších komnát zemského povrchu? Nebolo by krásne byť jedným z nich? To je však iba rozprávka a moje tajné želanie. Je pekné zájsť si niekedy do rozprávky a odreagovať sa od toho dnešného nudného a monotónneho života. Ako v každej rozprávke aj táto sa skončí víťazstvom dobra. Vznikne tu veľa pút, staré priateľstvá pretrvávajú, novonadobudnuté počas vojen so Sauronom začínajú rozkvitať, ale ako sa hovorí v núdzi spoznáš priateľa, takže tieto budú určite pevné a kvitnúť začína aj láska medzi elfkou Arwen a človekom Aragornom. Tu vidíme, že v tomto príbehu neboli žiadne rasové rozdiely, čo sa o skutočnom svete nedá povedať.
A preto sa mi tento film páči. Po skončení všetkých bojov, vyjde dúha a na svete znova zavládne pokoj, mier a priateľstvo. Kto vie? Možno sa také niečo stane aj v našej „milej“ skutočnosti.