Patríme asi medzi tie chudobnejšie krajiny. Neviem prečo je to tak, ale viem, čo by som chcela zmeniť ja na Slovensku i v celej Európe.
Hovorí sa, že hoci sme rôzni, všetci sme rovnakí. A prečo? V čom? Mnohokrát to tak necítim. Iná reč či kultúra sú bariéry, ktoré sa dajú prekonať ,aj keď zjavne ľahšie bohatším ľuďom. Ale čo ak nemám na štúdium? Vo mne je ukrytý talent, ale nemôžem ho rozvíjať, lebo nemám finančné prostriedky. Prečo nemôžeme pomôcť takýmto ľuďom? Veď práve tieto deti sú nádejou ľudstva. Spomeňte si na román Františka Hečka Červené víno: „Co jiní zaváží svou platební jistotou a pohotovostí, to tendlenc, jak se jmenuje, nahradí několiknásobne svou mimořádnou pilností a přímo nepochopitelně skvělým osobním nadáním.“ Prečo sa nemôžeme zachovať takto? Načo sú miliardárovi jeho peniaze? Aby sa nimi chvastal? Aby si kupoval drahé veci či jazdil x-krát ročne na dovolenku do Karibiku? Prečo si radšej nevezme na starosť jedno dieťa z chudobnej rodiny či sirotu, aby malo možnosť študovať. Len veľmi málo ľudí si uvedomí, že budúcnosť je v rukách nás, detí.
Taktiež mnoho detí umiera na hlad alebo na nejakú zákernú chorobu. Keď už si nemôžeme dovoliť liečbu v zahraničí, tak aspoň doma by nám mohli pomôcť. Lenže, žiaľ, ako chudobný štát si nemôžeme dovoliť drahé moderné prístroje a veľa ľudí zomiera aj preto, že niektorí nie sú ochotní pomôcť. Ako si môže malá sirota dovoliť pobyt v nemocnici, keď nemá ani na chlieb? Prečo trpia deti, ktoré za to vôbec nemôžu? Veď ľudský život je to najkrajšie a najvzácnejšie čo existuje. Prečo nemáme ku všetkým rovnaký prístup?

Dieťa vyrastie, prežije ťažký život, v ktorom sa pretĺkalo s nejedným opovrhovaním, že bolo, je a bude chudobné. Keďže nemohlo študovať na škole s vysokou úrovňou, pracuje len ako nejaký pomocník za minimálny plat. Keď zostarne, odíde do dôchodku. A čo tam? Prichádza preň ďalšia tvrdá etapa života. Nikdy sa nebude mať tak dobre ako bohatí ľudia či ľudia v zahraničí. Za hranicami majú dôchodok 1500 EUR (60 000 SK) a my približne len 6 500 SK (162,5 EUR). Nepochybujem, že tvrdo pracovali na tom, aby sa mali dobre, ale ja ako dieťa chcem mať jasnú budúcnosť a nie sa trápiť čo dať do úst či aby moje deti mali na štúdium. To naozaj nechcem. To nechce nikto.
Prečo sa teda hovorí, že hoci sme rôzni, všetci sme rovnakí? Nie je to pravda. Svet sa delí na chudobných a bohatých. Prečo si nemôžeme byť všetci rovní? Viem, že nejde všetko zmeniť šibnutím čarovného prútika, ale každý človek si zaslúži hodnotný život. Má na to právo. „Nádej ľudstva“ vymrie ak im nepomôžeme.
P r e b u ď m e  s v o j u  ľ u d s k o s ť !