Je to otázka, ktorú si ľudia kladú už stáročia. Myslím si, že na ňu nikdy nebudeme vedieť odpovedať s úplnou istotou.

Každý si pod pojmom čas predstaví niečo iné. Môže to byť čas ako fyzikálna veličina, alebo čas, ktorý ukazujú hodiny, alebo čas existencie ľudstva, našej planéty či vesmíru. Pre každého môže mať čas inú hodnotu. Napríklad porovnajme dĺžku života hmyzu, ktorý žije pár dní, či niekoľko hodín a dĺžku života sekvojí, ktoré žijú niekoľko tisícročí. Môže byť pre nich jedna minúta rovnaká? Pre hmyz je to asi ako pre nás niekoľko rokov a pre sekvoju je to ako stotina či tisícina sekundy. V škole sa učíme o dejinách Zeme a históriu ľudstva. Na začiatku zhŕňame históriu v miliónoch rokoch, ale čím ideme bližšie k roku nule, sú to už stotisíce či desaťtisíce rokov a napokon jednotlivé roky. Veď koľko toho sa dnes udeje len za jeden rok?

Postupom času si človek začal uvedomovať svoju moc, začal rozmýšľať a stal sa prvoradým druhom na tejto planéte. Raz si položil otázku: „Čo je to čas? A ako ho môžeme merať?“ Niekoľkí múdri ľudia ustanovili za základnú jednotku sekundu. Od nej sú odvodené menšie jednotky, napríklad: stotina, tisícina a väčšie jednotky: minúta, hodina, deň, rok a iné. Prišli na to ako merať svetlo, či obrovské vzdialenosti vesmírnych telies, ktoré súvisia s časom. Prišli aj na myšlienku, ktorá hovorí, že ak sa živé organizmy pohybujú sveteľnou rýchlosťou, nestarnú.

Lenže to je otázka ešte ďalekej no možno že aj veľmi blízkej budúcnosti. Veď nikto nevie čo nás čaká a čo sa s nami môže hocikedy stať.

Erik Ilenčík 9.B.