Človek sa už od samého počiatku snaží svoj život neustále vylepšovať a svoje prostredie v ktorom sa dennodenne zdržiava chce čo najviac zdokonaľovať. Zámer je jednoznačný. Snaží sa žiť príjemne, zdravo a zároveň čo najpohodlnejšie. Ľudská bytosť je vymyšlavý typ, s bujnou fantáziou, predstavivosťou a jeho obyčajná zvedavosť ho posúva neustále dopredu. Dokonca ako filozofovia tvrdia, večná ľudská nespokojnosť je vždy prvým krokom k progresu. A výsledok? Nespočetné množstvo technických noviniek, užitočných vynálezov a neuveriteľných objavov, ktoré nám uľahčujú i okrášľujú život. Robia ho ľahším a umožňujú človeku zaoberať sa viac vecami ktoré ho bavia ako tie ktoré musí robiť s donútenia alebo z vlastného existenčného dôvodu. Minulé storočie bolo na objavy a technické novinky takmer prevratným. Ani sme sa nenazdali a mame okolo seba naozaj neuveriteľný svet ktorého symbolom sa stali informačné technológie. Svet technických super noviniek, ktorý ovplyvňuje naše každodenné konanie zároveň usmerňuje naše výkony i myslenie.

Priam sofistikované riadime mechanizmy na pracoviskách, počítače schopné neuveriteľných výkonov to všetko je dielo jednoduchého ľudského tvora, ktorý svojim mozgom dokázal premeniť našu modrú planétu na zemeguľu zázrakov. Zoberte si taký mobilný telefón. Mnohí z nás si bez neho nevedia už vôbec predstaviť život. A čo umývačka riadu? Pre niektorých znamená vynález storočia. Zatiaľ čo nás pohlcuje technika, zvyky, ktoré nám boli také blízke sa menia. Čím máme viac techniky ktorá by nám mala uľahčovať život, tým sa viac vzďaľujeme jeden druhému. Niet času na obyčajné ľudské. Svet už nemá pravú vôňu. Všetko je umelé, pomaly aj ten obyčajný úsmev. Svet sa rúti za nepoznaným vzdialeným cieľom ale nevie za akým. Jeho sprievodcom je technika, supermoderne auto v garáži, na uchu telefón, ktorý sa strieda s discmanom. V kuchyni škodlivá mikrovlnka, v ktorej si ohrievame geneticky upravované potraviny. Ešte šťastie že našému školstvu sa modernizácia pre údajný nedostatok finančných prostriedkov “úspešné a vytrvale“ vyhýba. Tu nám digitálne a elektronické odcudzenie nehrozí. V triedach a v laviciach z minulého storočia nám zostava aspoň ten priateľský a blízky kontakt so spolužiakmi a profesormi. Umožňuje nám zasmiať sa a prežiť v skole aj nezabudnuteľné chvíle.

Erik.Ilencik