Hovorí sa, že najťažšou a najdlhšou, ale zároveň najlepšou školou je škola života.Najľahšie to v živote majú bohaté deti – deti slovenského politika. Od mladosti je na nich vyvíjaný tlak, ktorý na nich vyvíjajú rodičia, okolie, ale aj spoločnosť. V detstve majú, po čom zatúžia, ale jediné čo nemajú sú rodičia, ktorí poväčšine sú v práci a o deti sa starajú opatrovatelia alebo v lepších prípadoch starí rodičia. O školu majú postarané, rodičia ich presadia na najlepšie školy, na ktorých to majú viac menej ľahké. Na vysoké školy sa dostanú vďaka rozkvitajúcej korupcii na Slovensku bez problémov. Po vysokej škole dostanú od rodičov slušný kapitál na začatie vlastného podnikania, ale mnohý sa stávajú nástupcami svojich rodičov. Rodina, výchova detí, práca v zamestnaní, rôzne životné situácie a problémy, do ktorých sa dostávajú, ich nútia ustavične prehlbovať, rozširovať a zdokonaľovať svoje vedomosti, schopnosti, osvojovať si nové spôsoby myslenia a správania potrebné na to, aby úspešne obstáli vo všetkých obdobiach svojho života. Trošku ťažšie to majú deti súkromného podnikateľa – majiteľa potravín. Taktiež majú to, čo im rodičia vidia na očiach. Je na nich vyvíjaný taktiež veľký tlak. Aj v dospelosti sa však musia ďalej učiť, zdokonaľovať sa a zbavovať sa už nevyhovujúcich návykov, zastaraných poznatkov, prispôsobovať sa zmenám v spoločnosti i v osobnom živote. Musia si osvojiť kultúru, bez ktorej nemôžu v spoločnosti plnohodnotne žiť. Na rozdiel od detí slovenského politika majú obmedzené možnosti rozvoja v dospelosti.

Ťažké to majú deti poľnohospodárskeho robotníka. Tí svojich rodičov vidia hlavne v lete málokedy, a aj keď ich vidia, sú vyčerpaní od práce (to sú asi všetci ľudia). V detstve majú obmedzené možnosti, plat otca je na slovenské pomery dosť malý, a po vstupe do EÚ bude ešte menší, lebo hlavnou prioritou je rozvoj priemyslu v krajine. Deti nemajú žiadnu motiváciu sa dobre učiť a aj správať, máloktorý z nich sa dostane na dobrú strednú školu, tobôž nie na vysokú školu. Nemajú záujem o dobrú prácu. Nemajú záujem spoznávať nové veci, čítať knihy. Preberajú zlé vlastnosti od svojich rodičov. V spoločnosti sú v strednej vrstve obyvateľstva až v najnižšej vrstve. Najťažšie socializovateľné sú deti Róma žijúceho v rómskej osade. Od malička sú socializovaní veľmi zle. Učia ich kradnúť, podvádzať a klamať a to hlavne „gadžov“. Aj keby chceli žiť lepším životom, spoločnosť im to nedovolí hlavne kvôli predsudkom. Skupina ich veľmi ovplyvňuje. V detstve nemajú o nič záujem, rodičia ich posielajú zbierať zvyšky potravín do odpadových košov, kradnúť do obchodov, štrajkovať na predmestia a žobrať po uliciach. Do školy chodia máloktorí, a aj keď sú v škole, tak sú jednými z najhorších. Ale aj tu existujú svetlé výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Škola ich nebaví, veď v budúcnosti ich štát uživí. To sa po najnovšej reforme zmení k lepšiemu, budú nútení pracovať. Keď nie, budú žobrať spolu so svojimi deťmi na ulici. Ich rodičia sa i nich nestarajú, neumývajú ich a oni hladujú. Nie je na nich vyvíjaný žiadny tlak zo strany rodičov, spoločnosti a okolia. Rodičom je jedno, kde sú a čo robia. Deti napodobňujú svojich rodičov, vidia v nich svoje vzory, chcú byť ako oni. To isté učia aj svoje deti. Zastupujú najnižšiu rolu v spoločnosti.