Budúcnosť národa je v rukách matiek.
Snáď každý z nás pozná ten pocit, aké je to byť milovaný nezištnou láskou matky. Keď už od prvých mesiacov, ktoré prežívame v jej tele, nás miluje a hoc nás ešte ani len nevidela a predsa sa už o nás stará rovnako dosledne, či sme prvorodený alebo piaty v poradí. To, že sa hovorí, vraj nás nosila matka pod srdcom je len z fyzickéko hľadiska, no to o čo vlastne ide, je to že nás nosila priamo v srdci. Čím, je bližšie dátum narodenia, tak tým sa u nej stupňuje očakávanie a radosť z dieťaťa, pretože sa teší na všetky chvíle, ktoré bude moct s nim prežit, či v dobrom alebo v zlom. Od prvých chvíl, kedy vie dieťa samostatne dýchat, sa mu matka snaží dať všetko najlepšie, načo prišla a čo nadobudla vo svojom živote. S prírastkom do rodiny neprichádza len radosť a zábava, ale aj zodpovednoť a prisluchajúca vážnost situácii, ktoré budu nastávať. V rannom veku detstva je preto nevyhnutná prítomnosť matky pri dietati. Male dieťa nepoznačene skazenosťou ľudstva je pripravené opetovať lásku úprimne a vrúcne. Tu prichádza ďalšia úloha matky, čo v najvačšej miere ochrániť dieťa, pred znehodnotením tejto úprimnosti a vrúcnosti. Popri tomto všetkom nám tu vystupuje dalšia úloha, vychovať potomka tak aby bol zdravou bunkou v spoločnosti, do ktorej skor či neskor padne rovnými nohami. A potom už bude príliž neskoro ho niečomu vyučovat, pretože tu už ho život bude učit samého, ale na jeho vlastných chybách a pádoch. Kedže je takmer nemožné, aby matka naučila dieťa reagovať adekvátne na všetky situácie, ktoré ho stretnú, nasleduje dalšia úloha matky a to utieranie sĺz a fúkanie rán. Kto iný, ak nie matka može porozumieť stvoreniu, ktoré sama “vynosila“? S láskou, s trpezlivosťou a porozumením si vypočuje všetky problémy a prekážky, ktoré postretli jej potomka. Ba čo viac, ma stále po ruke riešenie, ktoré je ako balzam na dušu pre mladého človeka. Hoc vo veku dospievania ju nie vždy dieťa poslúchne, a skúša rozprestrieť vlastné krídla, a letieť za svojím „slnkom“ života, milujúca matka ticho rešpektuje rozhodnutia dietaťa, ale orlím zrakom sleduje, ako sa mu darí a je stále pripravená zachytiť potomka, ktorý šliapol vedľa. Denno-denná pripravenosť matky pomoť mladému človeku je viac ako obdivuhodná.
Toto všetko matka robí, aby nasledujúca generácia bola lepšia a lepšia, ale keďže človek je tvor, ktorý sa veľmi rýchlo a ľahko nechá „degradovať“ na ubožiaka, tak majú matky vždy plne ruky práce, na tomto nekonečnom poli úloh a povinností.
„Matka je dar, ktorý si nikto z ľudí nezaslúži a predsa ho dostali všetci.“
TATO PRACA NIE JE MOJA, ALE JEDNEHO VELMI DOBREEEHO CLOVEKA, KTORY MI S TYM POMOHOL V POSLEDNEJ CHVILU A JA MU ZA TO VELMI DAKUJEM ;))))
