Každého človeka, ktorí vidí žlté hviezdičky v kruhu hneď napadne jediné! Spolupatričnosť, vzájomný obchod, zlepšenie podmienok, združenie, zjednotenie a snáď i lepšie výhody pre ľudí do budúcna 25-tich členských krajín. Slovensko sa môže pýšiť tým, že už od mája roku 2004 patrí k tomuto spoločenstvu – k Európskej únii.
Tomuto spojeniu predchádzalo množstvo rokovaní a taktiež referendum, v ktorom sa slovenský ľud vyjadroval k tomuto závažnému kroku. Rozhodnutie bolo jasné! Veď ktorí rodič by nechcel pre svoje dieťa len to najlepšie? Každý dobre vedel, že začiatky nebudú ľahké! Je to už takmer rok, čo naše krásne Slovensko prechádza mnohými zmenami, ktoré sa nám často nepáčia, ale budú mať pozitívny dopad na budúcnosť hlavne nás mladých. Aké sú vlastne tie sľubované výhody? Možnosť zamestnať sa oveľa ľahšie v členských štátoch, lepší prechod hraníc, možnosť vzdelávania sa v zahraničí... Veľký pokrok som zaznamenala hlavne v rozvoji priemyslu, ktorý už v našom malom štáte začal upadať. Začali k nám postupne prenikať noví investori, ktorým sa Slovensko zdalo atraktívnym a výhodným vďaka nízkym cenám pozemkov a pracovnej sily. Len od vstupu sa tu obnovilo pár prevádzok a začali sa tiež budovať závody na výrobu áut napr.- KIA motors. Už len tento fakt, že tu rastie nová automobilová továreň mi dáva nádej na zníženie nezamestnanosti národa a tým aj zlepšenie úrovne.

Nám mladým sa núka možnosť zarábať a zároveň študovať v niektorej z členských krajín. Určite je to pre nás veľká výzva. Každý študent, ktorí sa s odhodlaním pustí do svojho sna, určite ho dosiahne. Začiatky v cudzej krajine nebudú ľahké, je preto potrebná usilovnosť, až kým sa nezačnú plniť naše vytýčené ciele. Avšak všetko dobré musí mať aj svoje zápory a aj vstup do EÚ nie je výnimkou. Je to napríklad neprestajné zdražovanie, či už potravín, energií, tovarov a benzínu v snahe priblížiť sa cenám zjednotenej Európy. Tento fakt samozrejme mnohých hnevá, ale ak chceme dosiahnuť vyššiu životnú úroveň, tak sa s tým musíme zmieriť. Trápi ma myšlienka, že na toto všetko dopláca hlavne obyvateľstvo. Myslím si, že mnohé rodiny sa v tomto období veľmi ťažko pasujú s finančnou situáciou, čo spôsobilo zdražovanie základných potravín. Najhoršou mojou predstavou je však milovaná matka, ktorá nemá čo položiť do úst svojmu dieťatku. Určite jej táto myšlienka ani spávať nedá, ale musí veriť, že už sa už čoskoro aj ona môže vydať na boj a čo najlepšie sa uplatniť v rozvíjajúcej sa Európe. Najviac ma však v súčasnosti znepokojuje otázka spoplatnenia vysokoškolského štúdia. Myslím si, že vzdelanie je dôležité, preto by som po skončení obchodnej akadémie rada pokračovala v štúdiu, avšak ak sa tieto poplatky vo vláde schvália, bude situácia pre mnohých študentov oveľa komplikovanejšia. Poprípade sa stane pre mnohých nedostupnou. Parlament nachádza jednoduché riešenie tohto problému - vziať si pôžičku. Ale akú mám záruku, že po vyštudovaní budem schopná túto pôžičku aj vrátiť? Získam dobre situované zamestnanie a aj sa v ňom dostatočne dobre uplatním? Všetko je ešte veľkým otáznikom, ale určite každý milovaný rodič poskytne svojej dcére alebo svojmu synovi pomocnú ruku, aby mohol ďalej rozvíjať svoje schopnosti a vedomosti. Prečo vlastne Slováci hlasovali za vstup, keď sa teraz jednostaj sťažujú? Odpoveď je jednoduchá. Síce výrok, že „ sa budeme mať lepšie“ bude síce platiť, ale až niekedy v budúcnosti. V tomto prípade mi dáte určite za pravdu, ak vyhlásim, že pomaly ďalej zájdeš. Preto by som rada povzbudila mojich rodákov, aby neprestali dúfať a nestrácali nádej v lepší a krajší život pre nich a ich rodinu, či najbližších. Určite sa raz dočkáme zlepšenia sociálnych, spoločenských podmienok a hlavne zvýšenia životnej úrovne. Pokrok príde postupne a zlepšenie možno pocítia až ďalšie generácie, no v kútiku duše dúfam, že aj tá moja.