„Človek zastav sa, obráť sa.“

Život, náš každodenný svet nám dáva mnoho podnetov a nápadov, akou cestou sa v ňom vybrať. Každý človek má svoje vlastné ideály a sny, ktoré ho vedú na jeho ceste za šťastím. Dôležité však je, či je tá ktorá cesta správna a či na jej konci je presne to za čím ideme. Túto dôležitú vec však väčšinou zisťujeme až keď je takmer neskoro a my sme už tesne pred cieľom. V každej dobe si ľudia podľa podmienok hľadali inú cestu. Niektorým ľudom stačil pokojný rodinný život, manželstvo a deti a prioritu videli v tom, že nič krajšie ako láska od blízkej osoby nemôže byť. Iní zas chceli byť slávni alebo bohatí, tak robili všetko pre to, aby svoj cieľ dosiahli. Boli a sú ľudia ktorí chcú zmeniť svet, chcú pomáhať slabším, chcú vynájsť liek, ktorý vylieči všetky choroby, a tiež sú a aj boli ľudia, ktorí chcú vládnuť všetkým, presadzovať si len svoj názor a byť stredobodom pozornosti. Každý človek je iný a jedinečný, a preto má aj každý iné predstavy o svojej ceste životom. Dnešná doba, moderný svet, kedy technológia predbieha ľudstvo je zaujímavý hlavne tým ako veľmi dokáže ovplyvniť ľudí. Mnoho vecí, ktoré odjakživa robili ľudia, dnes dokážu robiť stroje. Automatizácia výroby je síce menej nákladová ako tá s ľudskou pracovnou silou, ale ja si kladiem otázku, nenapreduje ľudstvo príliš veľkou rýchlosťou? Len počas môjho života na tomto svete sa udialo toľko pokrokov v technológiách, medicíne, vo výskume či vo vede že sa to pomaly nedá ani spočítať. Výpočtová technika napreduje tak rýchlo, že keď človek nesleduje par týždňov dianie, čo sa v tejto oblasti deje, hneď stráca prehľad o aktuálnej situácii. Ľudia už dnes viac pracujú so svojim rozumom ako s vlastným telom. Sme omnoho lenivejší a pomalší ako napríklad dve generácie pred nami, ktoré evolúcia našej doby nestihla vtiahnuť do svojho kolobehu. Sám to vidím na svojich starých rodičoch, že oni sa na svet pozerajú úplne inak ako my, napríklad keď chcú vedieť aké bude počasie, netreba im na to televízor alebo iné výdobytky modernej doby, stačí im ísť von z domu a pozrieť sa na oblohu. Za to naopak u nás je vo zvyku si skôr zapnúť počítač a pozrieť si predpoveď počasia na internete. To je myslím ten prejav lenivosti, ktorý sa v nás buduje.

Lenivosť je jedna z najhorších vlastností človeka. Okráda ľudí o veľa krásneho, čo by mohli prežiť alebo vidieť, keby mali záujem pre to niečo urobiť. Osobne si myslím, že dnešok, ktorý je zameraný hlavne na terciárny sektor a sním spojené služby, ľudí dosť okráda o svoj vlastný čas, o čas na spoznávanie seba. Otázka čo vlastne človek všetko vie o svojom tele alebo o duši, živote, prírode, a o svete okolo seba pretrváva v každom z nás už od nepamäti. Skúsim spomenúť napríklad Tibetských mníchov, ktorý žijú vysoko v pohoriach Himalájí, ani len netušia, čo je to internet, televízor, či mobilný telefón, a predsa vedia omnoho viac ako my, bežní ľudia, žijúci v centre diania kde sa zo dňa na deň vytvára niečo nové. Nevieme ani zďaleka toľko o sebe a svojich duševných hodnotách ako oni. Ich tvrdenie a štýl života je založený na princípe a tvrdení, že keď je zdravá duša, je zdravé aj telo, všetko navzájom súvisí a ich cieľom nie je vymýšľať stále niečo nové, ale zamerali sa na spoznávanie seba samých a otázky prečo vlastne žijeme a čo je naplnením nášho života. Spomenul som dva úplne odlišné smery a spôsoby života a teraz sa pýtam, je naozaj správna tá naša cesta? Nemali by sme sa učiť od ľudí ktorí náš spôsob života nepoznajú a neboli ešte poznačení rýchlym technologickým vývojom? O čo všetko prichádzame, tým, že pozeráme viac do budúcnosti ako na prítomnosť? Je toho veľa a myslím si, že pokroky v medicíne či vede sú pre nás veľmi dôležité, ale chýba nám v živote tá jednoduchosť, ktorá dokáže dať životu správnu harmóniu a svetlo. Mali by sme sa trochu pozastaviť a zamyslieť sa nad tým, kam vlastne smerujeme, či nebude lepšie trošku spomaliť a rozhliadnuť sa aj okolo seba.